FOTO: Malá Fatra ako ju nepoznáte. Užite si zimu aj bez lyží!

Aktivity sú pripravené pre jednotlivcov, páry, partie priateľov i rodiny s deťmi. Tunajšia príroda je výnimočná a chodníky sú pre turistov otvorené po celý rok.

Nová bežkárska trasa

Nelyžujete? Nevadí! Na tento šport inštruktora ani skipass nepotrebujete.

Stačí si raz obuť bežky a podmaní si vás pocit slobody, hľadiac pred seba na slnkom objate končiare hôr a vnímajúc pokoj zasneženej prírody okolo vás.

Na svoje si tu prídu začiatočníci, ale i náročnejší, technicky zdatní bežkári. Väčšina z nás si obúva bežkárske topánky po prvý raz. Výstroj nám poskytla požičovňa vo Vrátnej doline.

Trate pre bežecké lyžovanie v Malej Fatre sú pravidelne upravované. Bežecká trasa Belá-Bránica-Terchová je novinkou sezóny 2014/2015.

Jej celková dĺžka v lokalite Terchová - Bránica má takmer 16 kilometrov. Je však flexibilná v závislosti od snehových podmienok. Čaká na vás prevýšenie 417 metrov, 416 metrov klesania a 417 metrov stúpania.

Zabežkovať si môžete i na trojkilometrovej trati Starý dvor - Tiesňavy a jeden a pol kilometrovej trati Poludňový Grúň.

"Bežkárske trate môžu využívať priaznivci klasického štýlu ako aj voľného štýlu. Východiskové body disponujú bohatými parkovacími kapacitami, ale aj
doplnkovými službami - bufetom či reštauráciou," uviedol pre Info.sk Peter Šimčák, výkonný riaditeľ OOCR Malá Fatra.

My sme si premiéru bežkovania naplno užili a so západom slnka sme sa zdravo unavení pobrali doplniť energiu na Terchovský večer.

„Terchovský večer“ plný tradícií

Po užívaní si prírody a športovej aktivite nie je nič lepšie ako sa zohriať a dobre sa najesť. Mieste koliby či reštaurácie vás hladných a smädných určite
nenechajú. Privíta vás milá obsluha a príjemné prostredie dreveníc, ktoré navodí tú správnu "domácku" atmosféru.

Ak máte záujem, v miestnom hoteli si môžete rezervovať "Terchovský večer". Okúsite tradičné jedlá, pripijete si domácou žinčicou a k tomu vám k veselosti zahrá živá Terchovská muzika, zapísaná v zozname kultúrneho dedičstva UNESCO.

Povieme vám, bol to teda poriadny päťchodový gastronomický zážitok a Terchovci hrali ako to vedia iba oni - nahlas, krásne, s láskou k hudbe, spevu a ľuďom.

Po každej piesni nezabudnú pridať historky či zvyky a tradície, ktoré budete zaujato počúvať a vyčaria vám úsmev na perách.

Prechod zamrznutými Dierami

A je tu nový deň v tomto krásnom kraji. Ako v zimnej rozprávke sa ocitnete, ak sa vydáte na nenáročný prechod Jánošíkovými dierami v Terchovej.

Turistický chodník sa nachádza v prírodnej rezervácii Rozsutec. Vďaka celoročnej starostlivosti je prístupný aj počas tohto ročného obdobia a snehovej nádielky.

Našu túru začíname hneď ráno pri Hoteli Diery. Spoločnosť nám robí dobrovoľný člen horskej služby Malá Fatra, Jozef Gašica.

Už po pár minútach chôdze, za prvým mostíkom ponad žblnkajúci horský potôčik, sa kocháme scenériou zamrznutých vodopádov.

Po 15 minútach sa zastavujeme v časti Ostrvné, odkiaľ sa trasa rozvetvuje troma smermi. Nasledujeme žltú značku a čakajú nás Nové diery, ktoré zo sústavy Jánošíkovych dier sprístupnili ako posledné.

Ako nám prezradil horský vodca, táto trasa je pre turistov zaujímavejšia. Hoci je v zime prechodná, je dobré mať so sebou mačky. Môžeme sa totiž stretnúť s úsekmi, na ktoré nám obyčajná turistická obuv stačiť nebude a výbavu netreba podceňovať.

Tiesňavy opatrne zdolávame po rebríkoch v obklopení vysokých skál. Hrubé visiace cencúle sa lesknú ako ľadové sklo, ktorého sa môžeme dotknúť.

Pokračujeme lesnou cestou a stúpame k vyhliadke, kde sa nám naskytá krásny pohľad na okolité vrchy a skalné bralá.

Počas cesty pán Gašica odpovedá na naše zvedavé otázky. Prezdradil nám, že turisti tu v zime často podceňujú výbavu, oblečenie i výstroj. Následne volajú na číslo horskej služby a žiadajú pomoc bez pokusu vrátiť sa po rovnakej trase do východzieho bodu.

Plní energie z krás prírody pokračujeme klesajúcou trasou ku kolibe Podžiar, ktorá je počas zimy uzavretá, no aj jej vonkajšie okolie poskytuje miesta pre oddych.

Po krátkom odpočinku postupujeme ďalej do obce Štefanová a naskytajú sa nám ďalšie krásne výhľady na zasnežené vrcholky hôr.

Zišli sme trasu v okolí lúky a pred nami vidíme prvé drevené domčeky a naľavo sa hrdo pýši jeden z najkrajších slovenských vrchov, vápencový masív Veľký Rozsutec a jeho brat, Malý Rozsutec.

Vrátna dolina opäť ožila

Vrátna dolina sa po nedávnej kalamite postavila opäť na nohy a víta turistov s otvorenou náručou. Lyžovačka je pred začínajúcou jarou stále v plnom prúde, no my sa dnes vydávame spoznávať krásu jej pohorí ako peší turisti.

Lanovkou sa vezieme ponad nadšencov zimných športov tancujúcich po svahu. Aj my si toľkú krásu z výšky užívame plnými dúškami. Myseľ na horách je prázdna a starosti už dávno kamsi pominuli. Vystupujeme z lanovky nad lyžiarskym strediskom Vrátna-Paseky a z vrcholovej stanice sa nám naskytá pohľad na protiľahlý Poludňový Grúň s výškou 1460 m.

Snežnicový pochod ku Chate na Grúni

Obúvame si snežnice, ktoré sú pre väčšinu z nás novinkou a skúšame kráčať po hlbokom snehu. Výhľady po hrebeni na trase od cieľovej stanice lanovky smerom ku Chate na Grúni sú nádherné.

Táto chata stojí v nadmorskej výške 970 m.n.m.. Je najvyššie položenou a poslednou chatou Vrátnej doliny.

Slnko krásne svieti, otáčame sa mu tvárou so zatvorenými očami a potom si vychutnávame atmosféru pozorovaním lyžiarov pod svahom Poludňového Grúňa, na ktorom vybudovali lyžiarske stredisko so šiestimi vlekmi.

Po oddychu a občerstvení v chate opúšťame toto krásne miesto v objatí hôr Vrátnej doliny a mávame dedinke Jánošíka.

Už teraz sa nevieme dočkať ďalšej návštevy Malej Fatry pred začiatkom letných dní, aby sme vám opäť sprostredkovali zážitky a možnosti využitia voľného času v tomto čarokrásnom regióne na severe Slovenska.