Slováci nízkym cenám neveria, do budúcnosti hľadia negatívne

Slováci oficiálnym štatistikám a prognózam zrejme príliš neveria. Dokazujú to aj čísla týkajúce sa inflácie. Hoci spotrebiteľské ceny v minulom roku na Slovensku podľa štatistikov historicky prvýkrát medziročne klesli o 0,1 percenta, viac ako tri pätiny Slovákov tvrdia, že ceny tovarov a služieb v našich obchodoch vlani vzrástli. Ich zníženie naopak vnímalo iba 11 percent ľudí, ktorí sa zúčastnili najnovšieho spotrebiteľského barometra Štatistického úradu SR.

"Dôvodom je fenomén zvaný pocitová inflácia, ktorá je vždy vyššia ako tá skutočná. Máme totiž tendenciu pokles cien takmer nevnímať a rast cien naopak zveličovať," komentuje tieto čísla analytička Poštovej banky Jana Glasová.

Pohľad na ceny závisí od zloženia tovarov

Vnímanie cien je okrem toho podľa nej vždy subjektívne a závisí od zloženia nákupného košíka každého z nás. "Pretože vždy nájdeme v obchodoch tovary, ktorých ceny rastú a tiež výrobky, ktorých ceny klesajú. A podľa toho, čo nakupujeme, hodnotíme aj infláciu," dodáva.

Odporúčame:

Slovensko zaostáva v platení faktúr, najpoctivejší sú Nemci

Nezamestnanosť na Slovensku je vyššia ako priemer Únie

Iné to nie je ani s očakávaním vývoja spotrebiteľských cien v tomto roku. Hoci oficiálne prognózy rezortu financií či centrálnej banky hovoria skôr o ich pokračujúcej stagnácii, Slováci sú presvedčení, že ceny budú rásť.

V prieskume Štatistického úradu SR sa tak vyslovilo až 58 percent opýtaných. Podľa Glasovej však nie je vylúčené, že spotrebiteľské ceny v tomto roku napokon mierne vzrastú. Aj keď sa tak však stane, hovoríme podľa analytičky Poštovej banky iba o desatinách percenta. "Brzdou cenového rastu totiž budú nižšie ceny energií a doznievajúce efekty lacnejšej ropy," tvrdí.

Slováci vidia negatívne aj vývoj nezamestnanosti

Pesimizmus Slovákov pritom mierne prevláda aj pri očakávanom vývoji na trhu práce, hoci oficiálne prognózy opäť hovoria niečo iné a nezamestnanosť by podľa nich mala naďalej klesať. V prieskume sa však až 35 percent opýtaných vyjadrilo, že nezamestnanosť podľa nich v tomto roku stúpne.

Tých, ktorí veria prognózam, že nezamestnanosť klesne, bolo len 28 percent. Podobné to je aj v prípade očakávanej finančnej situácie domácností. Hoci reálne mzdy by mali pokračovať v raste, až 57 percent Slovákov si myslí, že ich finančná situácia sa nezmení, 22 percent dokonca predpokladá zhoršenie.

Očakávania týkajúce sa našej finančnej situácie totiž podľa Glasovej vo veľkej miere závisia od minulého vývoja. "A napriek zlepšujúcej sa situácii na trhu práce stále platí, že nezamestnanosť u nás je pomerne vysoká a na úroveň priemernej mzdy v našom hospodárstve si nesiahnu až približne dve tretiny Slovákov zamestnaných na plný pracovný úväzok," konštatuje analytička Poštovej banky.