Nulové riziko ohrozenia Slovenska neexistuje, tvrdí analytik

Mieru rizika teroristického útoku na našom území nevie podľa neho nikto odhadnúť, pokiaľ nie sú k dispozícii potrebné informácie. "Je to otázka na spravodajské služby a bezpečnostné orgány, ktoré nebudú hovoriť, čím sa zaoberajú a koho sledujú, lebo v opačnom prípade by boli neúspešní," uviedol Žitný.

Informácie o bezpečnostných rizikách sa dnes už zdieľajú

Tajné služby musia podľa analytika na verejnosti deklarovať, že majú situáciu v tejto oblasti pod kontrolou. "Opak by vyvolával medzi ľuďmi poplach," hovorí Žitný. Informácie o bezpečnostných rizikách sa dnes už zdieľajú na medzinárodnej úrovni.

"Pokiaľ sa deje presun rizikových osôb a zachytia to monitoringy iných krajín, tak sme o tom informovaní, ak sme v akčnom rádiu podozrivých osôb," dodáva. Žitný si spomína na prípad, ktorý sa stal ešte pred vyše 10 rokmi, keď sa objavila informácia o pohybe istých rizikových osôb smerom do Českej republiky. "Vtedy sa robili opatrenia v širokom okruhu," dodal.

Na boj proti terorizmu má reagovať aj zákon o tajných službách

Reagovať na boj proti terorizmu má aj vládny návrh zákona o tajných službách. Podľa Žitného zákon v podstate iba detailnejšie vyjadrí to, čo spravodajské služby aj doteraz robili. "Po praktickej stránke sa nemení nič. Okruh a zameranie ostáva rovnaké," poznamenal.

Zákon má napríklad premenovať Slovenskú informačnú službu na Úrad civilného spravodajstva. O novom zákone sa začalo intenzívnejšie hovoriť po januárových teroristických útokoch vo Francúzsku.

V stredu 11. marca je Európsky deň na pamiatku obetí terorizmu, ktorý sa pripomína od roku 2005. V roku 2004 sa v Madride odohrali bombové útoky, ktoré si vyžiadali takmer 200 obetí a 1500 zranených. Teroristický útok zasiahol vlaky preplnené ľuďmi, denne dochádzajúcimi do španielskeho hlavného mesta.