Spotrebiteľ na Slovensku preferuje slovenské potraviny, najmä mäso

Najväčšie podvody v rámci Európskej únie (EÚ) sa robia v označovaní potravín. Konštatoval to na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave, ktorá sa venovala blížiacemu sa Svetovému dňu spotrebiteľských práv (15. 3.), ústredný riaditeľ Štátnej veterinárnej a potravinovej správy (ŠVPS) SR Jozef Bíreš.

"Prieskum pred zavedením nového označovania potravín ukázal, že až 80 % oslovených občanov EÚ si želá označovanie pôvodu i zloženia a 25 % z nich poukázalo na to, že najväčšie podvody v EÚ sa robia práve v označovaní potravín," povedal Bíreš. Podľa neho nie sú dôležité ani tak zvýšené náklady výrobcov a spracovateľov potravín s tým spojené. "Závažný moment je ten, že spotrebiteľ na Slovensku sa dostal do štádia, že preferuje slovenské výrobky. A obzvlášť dôležité je to u mäsa a mäsových výrobkov," konštatoval. Poukázal pritom na ďalší prieskum agentúry, ktorá sa zaoberá používaním liekov u zvierat. "V rebríčku spotreby liečiv na kilogram živej hmotnosti u ošípaných je Slovensko za Nórskom, Islandom, Slovinskom. Spotreba liečiv je v SR 44 miligramov na kilogram živej hmotnosti ošípaných. V krajinách, z ktorých mäso dovážame, teda Poľsku, Holandsku, Dánsku, Nemecku, majú na základe tejto štatistiky 5 až 7-krát vyššiu spotrebu antibiotík na kilogram živej hmotnosti než Slovensko," upozornil ústredný riaditeľ ŠVPS.

Pokiaľ si na Slovensku spotrebitelia budú chcieť kúpiť mäso, ale aj mäsové výrobky podľa toho, čo skutočne obsahujú, tak podľa Bíreša nové označovanie pôvodu mäsa, ktoré sa zavedie od 1. apríla 2015, im prinesie potrebné informácie o tom, kde sa zvieratá chovali, kam smeroval ich vývoz a kde sa spracovali predtým, než sa dostali na pulty slovenských predajní. "Pre nás ako kontrolný orgán to určite navyšuje činnosti, pretože jedna vec je označenie a druhá, či je skutočne aj pravdivé," povedal Bíreš. Avizoval, že ŠVPS sa od 1. apríla bude špeciálne zameriavať na označenie pôvodu mäsa.

Na Slovensku sa aj naďalej množia prípady nevýhodných úverových zmlúv, nevybavených reklamácií na kvalitu potravín či spotrebného tovaru. Napriek dobrým zákonom, ktoré sa v poslednom období prijali na ochranu spotrebiteľa, ľudia ich nedokážu účinne uplatniť v praxi. Z počtu sťažností, ktorým sa venuje Združenie slovenských spotrebiteľov (ZSS), tvorí ročne 10 až 15 % takých, ktoré sa týkajú kvality potravín.

"Najčastejšie sa venujeme sťažnostiam spotrebiteľov na dodávky energií, nevýhodným úverovým zmluvám, vyúčtovacím faktúram za byt a nedostatkom pri predaji spotrebného tovaru. Táto oblasť reklamácií tvorí 30 až 50 % sťažností, ktorými sa zaoberáme," povedal prvý podpredseda Rady Združenia slovenských spotrebiteľov Josef Lounek. Podľa neho dosť závažný problém je v tom, že spotrebiteľ sa stále bojí brániť sa priamo v predajni."Sprostredkované riešenie reklamácií je vzhľadom na záručné lehoty potravín už problém. Najmä, ak ide o reklamáciu rozkladajúceho sa mäsa či otvorené potraviny. Máloktorý spotrebiteľ má dosť odvahy, aby sa priamo na mieste obhájil. Pokiaľ sa na nás obráti, máme obmedzené možnosti, keďže oprávnení zaoberať sa prípadmi sú buď Slovenská obchodná inšpekcia a pokiaľ ide o potraviny, tak Štátna veterinárna a potravinová správa," konštatoval Lounek.