Krymské referendum slávi výročie, rozdelilo Západ a Rusko

Kontroverzný plebiscit na čiernomorskom polostrove, ktorý od 50. rokov 20. storočia patril Ukrajine, síce dopadol jednoznačne v prospech pripojenia k Rusku, no Západ pobúrili okolnosti jeho vypísania.

Terčom kritiky boli aj "zelení mužíci"

Kým Moskva tvrdí, že výsledok hlasovania hovorí sám za seba, západné krajiny poukazujú na sporné februárové zvolenie Sergeja Aksjonova za nového predsedu krymskej vlády, ktorý následne termín ľudového hlasovania oznámil.

Terčom kritiky sa stala aj prítomnosť neoznačených vojakov, ktorých ruský prezident Vladimir Putin označoval za domobranu chrániacu práva ruskej menšiny na polostrove. Tá podľa neho čelila nebezpečenstvu v dôsledku februárového zosadenia proruskej vlády prezidenta Viktora Janukovyča.

Odporúčame:

Rusko anektovaním Krymu zabránilo konfliktu, tvrdí Putin

Putin označil anexiu Krymu za návrat domov a veľký úspech

Moskva chce anulovať rozhodnutie o darovaní Krymu Ukrajine

Rusko ochraňuje svoje záujmy na Kryme

Po uplynutí dvanástich mesiacov je zrejmé, že ruská vláda sa rozhodla Krym obsadiť v reakcii na násilné demonštrácie v Kyjeve s cieľom ochrany svojich záujmov na polostrove, kde sídli ruská flotila. Samotný Putin nedávno vyhlásil, že prítomnosť ozbrojených síl zabránila krviprelievaniu podobnému tomu na východe Ukrajiny.

Západ sa však zhoduje, že Rusko bezpredecedentným krokom narušilo územnú celistvosť suverénnej krajiny a jednoznačne tak porušilo medzinárodné právo. Trestom malo byť uvalenie stále platných hospodárskych sankcií. Rusi takýto jednoznačný postoj odmietajú a poukazujú na údajne podobný scenár v Kosove, ktoré sa v roku 2008 jednostranne odtrhlo od Srbska.

Všetko o situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

Krym, ktorý bol súčasťou Ruska od konca 18. storočia až do rozhodnutia vodcu vtedajšieho Sovietskeho zväzu Nikitu Chruščova darovať ho v roku 1954 Ukrajine, sa do Ruska opať vrátil 21. marca 2014, kedy Putin podpísal zákon o jeho pričlenení k federácií.