Prešiel rok od referenda, ktoré rozdelilo Západ a Rusko

Kritizovali aj prítomnosť neoznačených vojakov

Kým Moskva tvrdí, že výsledok hlasovania hovorí sám za seba, západné krajiny poukazujú na sporné februárové zvolenie Sergeja Aksjonova za nového predsedu krymskej vlády, ktorý následne termín ľudového hlasovania oznámil. Terčom kritiky sa stala aj prítomnosť neoznačených vojakov, ktorých ruský prezident Vladimir Putin označoval za domobranu chrániacu práva ruskej menšiny na polostrove. Tá podľa neho čelila nebezpečenstvu v dôsledku februárového zosadenia proruskej vlády prezidenta Viktora Janukovyča.

Po uplynutí dvanástich mesiacov je zrejmé, že ruská vláda sa rozhodla Krym obsadiť v reakcii na násilné demonštrácie v Kyjeve s cieľom ochrany svojich záujmov na polostrove, kde sídli ruská flotila. Samotný Putin nedávno vyhlásil, že prítomnosť ozbrojených síl zabránila krviprelievaniu podobnému tomu na východe Ukrajiny.

Rusko vraj porušilo medzinárodné právo

Západ sa však zhoduje, že Rusko narušilo územnú celistvosť suverénnej krajiny a jednoznačne tak porušilo medzinárodné právo. Trestom malo byť uvalenie stále platných hospodárskych sankcií. Rusi takýto jednoznačný postoj odmietajú a poukazujú na údajne podobný scenár v Kosove, ktoré sa v roku 2008 jednostranne odtrhlo od Srbska.

Krym, ktorý bol súčasťou Ruska od konca 18. storočia až do rozhodnutia vodcu vtedajšieho Sovietskeho zväzu Nikitu Chruščova darovať ho v roku 1954 Ukrajine, sa do Ruska opäť vrátil 21. marca 2014, kedy Putin podpísal zákon o jeho pričlenení k federácii.