Prezident Kiska porušil právo kandidátov na ústavných sudcov

V utorok o tom rozhodol tretí senát Ústavného súdu SR v zložení Rudolf Tkáčik, Jana Baricová a Ľubomír Dobrík. K rozhodnutiu súdu bolo pripojené odlišné stanovisko ústavného sudcu Rudolfa Tkáčika.

Ako v stručnom odôvodnení uviedol predseda senátu Tkáčik, štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy SR. Prezident podľa neho nepostupoval ústavne konformne pri posudzovaní vhodnosti kandidátov na sudcov ústavného súdu. Prezident SR je oprávnený vykonať výber kandidátov a vymenovať ich z dvojnásobného počtu kandidátov, ktorých zvolila NR SR.

Kiska je povinný opätovne posúdiť sťažovateľov

Z rozhodnutia prezidenta o ich nevymenovaní nevyplývali nijaké závažné skutočnosti na ich nevymenovanie, bez toho, aby boli preukázané takéto okolnosti, ale išlo o všeobecné a nepersonalizované konštatovania. Prezident ich nevymenovaním prekročil rámec svojich právomocí.

Ústavný súd zrušil rozhodnutie Kisku o nevymenovaní a prezident je povinný opätovne posúdiť sťažovateľov a vybrať potrebný počet sudcov z kandidátov navrhnutých národnou radou. Ako uviedol právny zástupca prezidenta Ján Mazák, je prekvapený z rozhodnutia.

Uviedol, že senát v utorok podal len stručné odôvodnenie, v ktorom však neuviedol, kde videl nerovnaký prístup ku kandidátom na sudcov ÚS SR. Počkáme si na písomné odôvodnenie rozhodnutia a podľa toho zvážime ďalší postup. Poukázal aj na fakt, že predseda senátu pripojil k rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko.

Prezident mal na výber šesť kandidátov

Tretí senát prerokoval 3. marca sťažnosti troch z piatich prezidentom nevymenovaných kandidátov - Fulcovej, Sopoligu a Duriša. Pojednávanie však odročil a až na utorkovom pojednávaní vyhlásil rozhodnutie.

Fulcová, Sopoliga a Duriš v sťažnosti žiadali ÚS SR, aby vrátil vec späť prezidentovi Andrejovi Kiskovi. Sťažovatelia v podaní namietali, že prezident Andrej Kiska, ktorého v konaní pred ústavným súdom zastupoval jeho poradca Ján Mazák, svojím postupom porušil ich právo na prístup k voleným a iným verejným funkciám podľa ústavy, ako aj právo na vstup do verejných služieb svojej krajiny.

Prezident Andrej Kiska vo vyjadrení dospel k názoru, že ich odborná spôsobilosť nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu ústavného súdu, pričom nezistil u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo.

Právny zástupca prezidenta Mazák na minulom pojednávaní oponoval, že prezident musí a nielen môže dbať na kvalitu ním kreovaných orgánov. Podotkol, že z verdiktu v kauze Čentéš vyplýva, že prezident má právo nevymenovať kandidátov na sudcov ústavného súdu.

Prezident mal na výber šesť kandidátov, z ktorých vymenoval len jednu sudkyňu Janu Baricovú, hoci bolo treba vymenovať troch sudcov Ústavného súdu SR. Sťažnosti podali aj dvaja ďalší kandidáti Imrich Volkai a Ján Bernát a bude o nich rozhodovať druhý senát ÚS SR. Momentálne je na ústavnom súde 11 sudcov, pritom ich má byť 13.

Kiska musí podľa Mazáka počkať na rozhodnutie druhého senátu

Ako uviedol právny zástupca prezidenta Ján Mazák, je prekvapený z rozhodnutia ÚS. Uviedol, že senát v utorok podal len stručné odôvodnenie, v ktorom však neuviedol, kde videl nerovnaký prístup ku kandidátom na sudcov ÚS SR. "Počkáme si na písomné odôvodnenie rozhodnutia a podľa toho zvážime ďalší postup." Poukázal aj na fakt, že predseda senátu pripojil k rozhodnutiu svoje odlišné stanovisko.

Mazák upozorňuje, že sťažovatelia sa nedomáhali výroku, že prezident si musel vybrať z kandidátov, ktorých zvolili v Národnej rade SR. "Napokon, to ani nemohol povedať, pretože druhý senát ústavného súdu ešte koná o sťažnostiach dvoch nevymenovaných kandidátov a tretí senát nemôže vstupovať do rozhodovania iného senátu," uviedol Mazák.

Ten tiež tvrdí, že "podľa obsahu utorňajšieho zdôvodnenia prezident nemusí vymenovať niekoho zo zvolených kandidátov. A ani nemôže, pretože sa konalo len o troch kandidátoch, keďže ďalší dvaja sú v inom konaní, a ústavný súd nemá právo určovať, koho prezident má alebo nemá vymenovať. Preto prezident má len znovu prerokovať kandidatúry sťažovateľov a nanovo rozhodnúť."

Prezident teda musí podľa Mazáka počkať na rozhodnutie druhého senátu, dovtedy nie je možné zvoliť žiadny ústavne súladný postup. Prezidentov právny zástupca Mazák na minulom pojednávaní oponoval, že prezident musí a nielen môže dbať na kvalitu ním kreovaných orgánov. Podotkol, že z verdiktu v kauze Čentéš vyplýva, že prezident má právo nevymenovať kandidátov na sudcov ústavného súdu.

Podľa Lipšica nič nie je skončené

Predseda hnutia NOVA Daniel Lipšic je presvedčený, že prezident postupoval v súlade s judikatúrou ÚS. Myslí, že senát ústavného súdu v tomto prípade rozhodol v rozpore s výkladom celého pléna Ústavného súdu SR v kauze Čentéš. "Môže sa nám zdať byť rozhodnutie v kauze Čentéš nesprávne, ale v súčasnosti je platným právom," uviedol vo svojom stanovisku Lipšic.

Podľa neho však ešte nič nie je skončené. Ďalšie dva senáty rozhodujú o sťažnostiach ostatných neúspešných kandidátov na sudcov ústavného súdu. "Myslím, že je vysoko pravdepodobne, že aspoň jeden z týchto senátov príde k inému právnemu záveru, a v takom prípade bude na rade plénum Ústavného súdu SR, aby rozhodlo s definitívnou platnosťou," hovorí Lipšic.

SaS je presvedčená, že prezident konal správne

Strana Sloboda a Solidarita (SaS) vníma nález ÚS ako prehlbujúci právnu neistotu a potvrdzujúci najčernejšie podozrenia o systéme, akým u nás funguje súdnictvo, a to na najvyšších úrovniach. Uvádza sa tak v stanovisku strany SaS, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa liberálov Katarína Svrčeková.

Rozhodnutie, ktorým sa spochybňuje právo a povinnosť prezidenta Andreja Kisku v súvislosti s vymenovaním kandidátov na vysoké funkcie v justícii, je podľa Alojza Baránika zo SaS v jasnom rozpore s rozhodnutím ÚS SR, ktoré dal také právo prezidentovi Gašparovičovi v súvislosti s nevymenovaním Jozefa Čentéša za generálneho prokurátora SR.

"Oprávnenie prezidenta podrobiť kandidátov na funkcie v súdnictve vlastnej úvahe o ich vhodnosti bolo potvrdené rozhodnutím ÚS vo veci sťažnosti Čentéša. Súd vtedy uviedol, že prezident má právo skúmať, či existujú dôvody na nevymenovanie. Ak existujú, má právo kandidáta nevymenovať," uvádza sa v stanovisku.

"V danom prípade je postavenie sudcov Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša o to slabšie, že žiaden z nich nemá nárok na vymenovanie, pretože prezident má právo voľby z počtu kandidátov, ktorý je dvojnásobný ako je počet miest na vymenovanie. Je teda jasné, že toto postavenie sudcov - sťažovateľov ani zďaleka nie je totožné s postavením Čentéša," tvrdí Baránik. Dodáva, že ÚS vtedajšie rozhodnutie prezidenta označil za protiprávne.

Nález súdu liberáli vnímajú zatiaľ tak, že prezident je len zaviazaný dôkladnejšie zdôvodniť svoje rozhodnutie, a to tak, aby bolo súladné s nálezom vo veci Čentéš. "Sme presvedčení, že rozhodnutie prezidenta Kisku nevymenovať uvedených sudcov bolo správne, pretože títo nedávajú žiadnu záruku posilnenia ochrany ústavných práv na Slovensku. Ide totiž o zástancov doterajších 'poriadkov' v našom súdnictve," uzatvára Baránik.

Podľa šéfa parlamentu Petra Pellegriniho sa potvrdilo sa, že rozhodnutie Národnej rady SR počkať na definitívne rozhodnutie ústavného súdu bolo správne. Pellegriniho teraz bude zaujímať, ako sa k rozhodnutiu ústavného súdu postavia opozičné strany, keďže v minulosti bývalého predsedu parlamentu Pavla Pašku kritizovali za to, že nevyhlásil ďalšie voľby kandidátov na neobsadené miesta sudcov ústavného súdu.