Slovenské mestá sa ponorili do tmy, zhasli aj hrady a zámky

Ku globálnemu podujatiu sa mohli pridať aj jednotlivci tým, že zhasli umelé osvetlenie vo svojich domovoch. Spomedzi slovenských miest sa do podujatia tento rok zapoja napríklad Banská Bystrica, Žilina, Poprad alebo Prešov.

Zhasli aj Bratislavský hrad

Globálne podujatie podporilo aj Slovenské národné múzeum (SNM) a vyplo na jednu hodinu svetlá napríklad na Bojnickom zámku či na Spišskom hrade.

Múzeá Slovenského národného múzea sa do tejto aktivity zapájajú už niekoľko rokov. Podľa generálneho riaditeľa SNM Viktora Jasaňa sa Hodinu Zeme rozhodlo i tento rok podporiť vedenie viacerých múzeí a nesvietilo vonkajšie osvetlenie Bojnického zámku, Spišského hradu, hradu Modrý Kameň, ako aj ďalších múzeí SNM - Múzea rusínskej kultúry v Prešove, Múzea kultúry karpatských Nemcov, ktoré sídli v Bratislave, Nitrianskom Pravne aj v Handlovej a Prírodovedné múzeum, ktoré sídli v budove generálneho riaditeľstva SNM v Bratislave.

Do medzinárodného ekologického podujatia sa zapojil aj slovenský parlament. Ako agentúru SITA informoval Odbor komunikácie Kancelárie NR SR, na hodinu zhasli osvetlenie dominanty hlavného mesta Slovenska, Bratislavského hradu.

"Prostredie, v ktorom žijeme si musíme chrániť a musíme si uvedomiť, že v ňom budú žiť aj ďalšie generácie," povedal na margo Hodiny Zeme predseda parlamentu Peter Pellegrini.

Podľa organizátorov Hodiny Zeme na Slovensku boli medzi pamiatkami, ktoré podporili akciu aj Hodinová veža v Banskej Bystrici, hrady v Ľubovni, Trenčíne a v Nitre či Katedrála Najsvätejšej Trojice v Žiline, Kostol sv. Michala v Hlohovci a ďalšie.

Akciu podporila aj Sfinga a pyramídy v Egypte

Medzi svetoznámymi pamiatkami, ktoré v minulosti podporili akciu zhasnutím osvetlenia sú napríklad Sfinga a pyramídy v egyptskej Gíze, socha Krista Spasiteľa nad Riom de Janeiro v Brazílii, parížska Eiffelova veža a rímske Koloseum.

Projekt Hodina Zeme existuje od roku 2007, keď dvetisíc firiem a 2,2 milióna domácností v austrálskom Sydney vyplo na hodinu umelé osvetlenie. O rok neskôr sa do akcie, ktorej cieľom je poukázať na rýchle spotrebovávanie prírodných zdrojov, klimatické zmeny a znečistenie, zapojilo už 35 krajín.

V minulom roku podporilo Hodinu Zeme 162 krajín sveta, medzi nimi aj Slovensko. Medzi podporovateľov tohto projektu na Slovensku patria aj významné osobnosti, napríklad prvý a jediný slovenský kozmonaut Ivan Bella, významný popularizátor vedy Jiří Grygar a mnohí ďalší. Mestá a obce na Slovensku sa na tejto akcii zúčastňujú od roku 2010.

Organizátorom Hodiny Zeme je celosvetová ochranárska organizácia WWF (World Wildlife Fund), ktorej poslaním je zastavenie ničenia prirodzeného prostredia a vybudovanie budúcnosti, kde ľudia budú môcť žiť v harmónii s prírodou.

Od roku 2011 spolupracuje na Slovensku s členmi sekcie ochrany pred svetelným znečistením Slovenskej astronomickej spoločnosti pri Slovenskej akadémii vied a Slovenským zväzom astronómov. Viac o Hodine Zeme možno nájsť na - http://hodinazeme.svetelneznecistenie.sk a http://www.earthhour.org.