Na počesť oslobodenia Trnavy nakázal Stalin salvy i v Moskve

Položením vencov k Pomníku osloboditeľov si v stredu pripomenuli predstavitelia mesta, Trnavského samosprávneho kraja a ďalších inštitúcií 70. výročie oslobodenia Trnavy. Červená armáda vyhnala nemecké vojská z Trnavy počas veľkonočnej nedele 1. apríla 1945, rozhodujúcu úlohu pritom zohrali vojaci 1. jazdecko-mechanizovanej skupiny generálporučíka Issu Alexandroviča Plijeva.

Primátor Trnavy Peter Bročka za obyvateľov mesta vyslovil vďaku všetkým, ktorí obetovali vlastné životy za svet bez vojen. "Je dôležité vzdať hold obetiam, no nesmieme sa uspokojiť s tým, že víťazstvo slobody a mieru definitívne vybojovali za nás iní. Sme pokračovateľmi života a preto nesieme zodpovednosť za jeho uchovanie udržiavaním priestoru pre toleranciu a myslenie," zdôraznil. Pamiatku osloboditeľov si uctili aj poslanci Národnej rady SR, predstavitelia štátnej správy a politických strán.

Na počesť oslobodenia Trnavy, Hlohovca a Senca zaznelo ešte v ten deň v Moskve dvanásť delostreleckých sálv zo 143 delových hlavní. Rozhodol o tom rozkazom veliteľ ozbrojených síl, maršal Sovietskeho zväzu Josif Vissarionovič Stalin. Trnavu, Hlohovec a Senec Stalin označil za dôležité cestné uzly a oporné body obrany Nemcov.

Nemci bezhlavo utekali

Prvého apríla 1945 predpoludním sa začal rozhodujúci boj o Trnavu, popoludní už bolo mesto pod kontrolou osloboditeľov. Hoci do ulíc oslobodzovanej Trnavy prišla časť mužov a ťažkej techniky, hlavná časť vojska prešla mimo starobylého centra a smerovala k Malým Karpatom, kde boli opevnené zvyšky nemeckých vojsk.

"Iba tankové skupiny sa ešte ako tak držali v poriadku, ale nie nadlho. Ruská jazda, ktorá prenasledovala Nemcov, útokom napadla všetky ustupujúce kolóny a po krátkom, ale rozhodujúcom boji bola Trnava oslobodená od Nemcov, ktorí teraz už neustupovali, ale bezhlavo utekali," píše sa v kronike mesta.

"Obyvateľstvo mesta nadšene a radostne privítalo osloboditeľské vojská, ktoré pod vedením maršala Malinovského vkročili do mesta popoludní o 14. hodine," uvádza ďalej kronika.

Obyvateľom sa nestihli pomstiť

Podľa predsedu Oblastného výboru Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Trnave Jozefa Petráša hlavnými ulicami Trnavy prešla len časť tankov a vojska, vďaka ohľaduplnému postupu sovietskeho velenia sa podarilo uchrániť životy civilného obyvateľstva, ale v maximálne možnej miere aj materiálne hodnoty.

Rýchlo ustupujúce nemecké vojská sa už nedokázali surovo pomstiť obyvateľom Trnavy takým spôsobom, ako to urobili v mnohých iných slovenských mestách a dedinách. Stačili ale zapáliť sklady potravín a ďalšieho materiálu vo vtedajšej Vozovke, sladovňu a železničnú stanicu.

Zamínovali aj niektoré ďalšie závody, ale už ich nestihli vyhodiť do vzduchu. Pri oslobodzovaní Trnavy zahynulo 119 vojakov, celkovo ich v okolí mesta prišlo o život 550. V okolí Trnavy boli najťažšie boje v priestore Smolenice – Dobrá Voda.