Slovenskú zahraničnú politiku najviac formovala Ukrajina

Konfliktu na Ukrajine sa Slovensko venovalo nielen z pozície susediacej krajiny, ale aj ako člen Európskej únie, NATO a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Správa konštatuje, že "v spore medzi Ukrajinou a Ruskom bolo zo strany Ruska porušené medzinárodné právo, čo je pre SR neakceptovateľné".

Porušenie viedlo k neželanému zhoršeniu vzťahov medzi EÚ a Ruskom, Slovensko sa aktívne podieľalo na formovaní opatrení EÚ na riešenie ukrajinskej krízy, vrátane sankčných opatrení voči Rusku či ďalších dôsledkov najmä pre energetickú bezpečnosť. Slovensko podľa Správy ako predsedajúca krajina V4 "promptne reagovalo na krízu na Ukrajine a intenzívne koordinovalo aktivity krajín V4 na podporu Ukrajiny".

Slovensko podporovalo politiku rozširovania Únie

Okrem konfliktu na Ukrajine sa bezpečnostná politika venovala aj kybernetickým hrozbám. Prioritami boli aj blízkovýchodný mierový proces, boj proti rozširujúcemu sa terorizmu a náboženskému extrémizmu, osobitne boj proti agresii takzvaného Islamského štátu, iránsky jadrový program, spoločné aktivity a opatrenia v rámci boja proti šíreniu vírusu ebola. Slovensko tiež podporilo mierové iniciatívy sledujúce nenásilné riešenie sýrskej vojny.

Plán predsedníctva SR vo V4 sa napĺňal v strategických prioritách v oblasti energetiky, dopravy a obrannej spolupráce. Slovensko takisto organizovalo stretnutia vo formáte V4+, kde sa okrem krajín V4 na stretnutiach zúčastnili Južná Kórea, Veľká Británia a krajiny západného Balkánu.

Slovensko aj v minulom roku podporovalo politiku rozširovania EÚ a za úspech považuje otvorenie prístupových rokovaní EÚ so Srbskom, rozhodnutie o udelení kandidátskeho statusu Albánsku či zrušenie vízového režimu s EÚ pre Moldavsko. Moldavsko ako prvý z Východných partnerov v marci splnil predpoklady pre úplné zrušenie vízovej povinnosti v EÚ.

Ukrajina v júli a Gruzínsko v októbri vstúpili do druhej fázy implementácie programov vízovej liberalizácie. Moldavsko je jednou z priorít zahraničnej politiky SR v rámci Východného partnerstva, patrí tiež medzi tri programové krajiny SlovakAid a so Slovenskom má podpísanú Medzivládnu dohodu o rozvojovej spolupráci.

Na Balkáne zohráva podľa správy významnú úlohu slovenské veľvyslanectvo v Belehrade, ktoré plní funkciu kontaktného veľvyslanectva NATO a bude v tejto úlohe pokračovať aj v rokoch 2015 až 2016.

Krajina prehlbuje aj spoluprácu s USA

Spolupráca s USA sa týkala aj pôsobenia ozbrojených síl SR v Afganistane, vrátane postupného ukončenia aliančnej operácie ISAF a prípravy novej výcvikovej misie Resolute Support.

Slovensko tiež spolupracuje s USA pri uzatváraní detenčného centra na Guantáname. Silným impulzom pre prehĺbenie spolupráce s USA v podpore rozvoja vzájomného obchodu, inovácií a školstva bola pracovná návšteva prezidenta Andreja Kisku v USA v septembri 2014.

Slovenská diplomacia sa v minulom roku snažila rozvíjať vzťahy aj napríklad s krajinami subsaharskej Afriky. Minister Miroslav Lajčák navštívil Keňu, stretol sa aj s etiópskym ministrom zahraničných vecí. V roku 2014 Slovensko v Havane podpísalo medzivládnou dohodu s Kubou o zrušení vízovej povinnosti pre držiteľov diplomatických pasov.

Vzhľadom na vulgaritu a nekorektnosť mnohých príspevkov k tejto téme nie je možné k článku pridávať komentáre.