Zomrela jedna z najväčších osobností československého hokeja

Holík vytvoril v Dukle Jihlava s bratom Jiřím a Janom Klepáčom nezabudnuteľný útok. Počas kariéry získal sedem federálnych titulov, odohral 602 ligových stretnutí. S československou reprezentáciou sa rodák z Havlíčkovho Brodu (nar. 3. augusta 1942) stal v roku 1972 majstrom sveta, na svetových šampionátoch získal šesť medailí.

Spoluhráči mu hovorili "Starec". Nevynikal technikou, nebol rodený strelec, ale bol veľký bojovník, mal vodcovské schopnosti. Vďaka svojej otvorenosti si urobil v hokejovom prostredí najmä v neskorších rokoch viacero nepriateľov, ktorí mu vyčítali, že iba kritizuje.

Ako tréner získal federálny titul 1991 s Duklou Jihlava, na prelome tisícročí priviedol českú dvadsiatku k dvom zlatým medailám na majstrovstvách sveta. Jeho syn Robert hral v minulosti v NHL, dcéra Andrea vyhrala ako juniorka tenisový Wimbledon. V polovici decembra mu diagnostikovali gangrénu, musel podstúpiť okamžitú amputáciu nohy pod kolenom.

"Vždy som mal na veci svoj názor. Pozor - netvrdím, že správny. Hovorím, čo cítim. Neviem, prečo by som sa mal na staré kolená meniť. Keď si pustím televíziu a vidím, čo tam politici hovoria, nemôžem to pochopiť. Oni si snáď naozaj myslia, že sme úplne blbí. Na ľade som bol sviňa. Nikomu som nič nedaroval, súperi ma asi nemali veľmi radi," cituje Holíkové slová web Hokej.cz.

Informácie zverejnil web iDnes.cz.