Albert Einstein zmenil pohľad ľudí na hmotu, priestor a čas

Od úmrtia nemecko-amerického teoretického fyzika, tvorcu všeobecnej a špeciálnej teórie relativity, modernej kozmológie a relativistickej astrofyziky Alberta Einsteina uplynie v sobotu 18. apríla 60 rokov.

Geniálny vedec je pokladaný za "otca modernej fyziky", ktorý zásadne zmenil pohľad ľudí na hmotu, priestor a čas. Zlomovým bodom v jeho živote bol rok 1916, kedy oficiálne prezentoval svoju prevratnú všeobecnú teóriu relativity. Teória bola všeobecne prijatá a Einsteinovi otvorila cestu k veľkému uznaniu a nesmrteľnej sláve. V roku 1921 mu bola za vysvetlenie fotoelektrického javu a zásluhy v oblasti teoretickej fyziky udelená Nobelova cena za fyziku.

Albert Einstein prišiel na svet 14. marca 1879 v Ulme vo vtedajšom Nemeckom cisárstve. Narodil sa do židovskej rodiny Hermanna Einsteina a Paulíny Kochovej. Rok po jeho narodení sa rodina presťahovala do Mníchova, kde si jeho otec založil elektrotechnickú dielňu. Einsteina od detstva zaujímali prírodné javy a fungovanie sveta, pričom prejavoval schopnosť mimoriadne porozumieť abstraktným matematickým problémom. Keď mal päť rokov, otec mu ukázal kompas a on si uvedomil, že niečo v "prázdnom" priestore musí pôsobiť na strelku. Neskôr tento moment opísal ako jednu z najdôležitejších udalostí vo svojom živote. Po gymnaziálnych štúdiách v Mníchove, kratšom pobyte v Taliansku, kam sa rodina po skrachovaní podniku presťahovala a štúdiu vo švajčiarskom Aarau sa Albert Einstein prihlásil na Polytechniku v Zürichu (dnes Eidgenössische Technische Hochschule - Švajčiarska vysoká škola technická). Prijali ho bez skúšok na pedagogickú fakultu, kde vyštudoval učiteľstvo matematiky a fyziky a v roku 1900 získal učiteľský diplom. Po skončení vysokoškolského štúdia sa ocitol v existenčných a finančných problémoch. Túžil po zamestnaní asistenta na svojej alma mater, odmietli ho však a rovnako pochodil i na iných univerzitách. Nakoniec sa mu podarilo získať stále miesto na patentovom úrade v Berne, kde sa začala jeho plodná vedecká práca.

V roku 1905 Albert Einstein predstavil vedeckému a akademickému kruhu svoju prácu o špeciálnej teórii relativity a o novom určení rozmerov molekúl, za čo získal doktorát. V rovnakom roku publikoval svoje zásadné práce, ktorými vysvetlil fotoelektrický efekt, Brownov pohyb a mnoho ďalších fyzikálnych zákonov. O tri roky neskôr (1908) sa stal docentom na univerzite v Berne. Karty sa v živote húževnatého vedca obrátili a doterajší nezáujem o jeho názory bol vystriedaný veľkým pochopením a ohlasom vo vedeckých a akademických kruhoch. Profesorské miesto mu poskytla univerzita v Zürichu a záujem prejavili aj ďalšie. V rokoch 1911-1912 pôsobil ako profesor teoretickej fyziky na fakulte Nemeckej univerzity v Prahe. Jeho vedecká činnosť v oblasti fyziky postupne vzbudila záujem v akademických kruhoch celej európskej spoločnosti. Na protest proti nemeckému antisemitizmu odišiel uznávaný fyzik v roku 1933 do Princetonu v USA, kde pôsobil do konca života.

Zlomovým rokom v živote Alberta Einsteina bol rok 1916, kedy oficiálne prezentoval svoju všeobecnú teóriu relativity. Bola všeobecne akceptovaná a stala sa jednotnou teóriou priestoru, času a gravitácie. V roku 1921 mu bola udelená Nobelova cena za fyziku za prínos pre rozvoj teoretickej fyziky, ako aj za jeho významné fyzikálne objavy.

Albert Einstein bol údajne typický roztržitý a zábudlivý profesor, ktorý sa veľmi nestaral o svoj výzor či oblečenie. Rád hral na husliach a vo voľnom čase sa venoval aj člnkovaniu. Korešpondencia odhalila, že bol veľmi kritickým pozorovateľom a mal zmysel pre humor.

Na jar roku 1955 ťažko chorý vedec pri plnom vedomí prichádzajúcej smrti údajne odmietol naliehavú operáciu s tvrdením, že je nevkusné umelo predlžovať život za jeho prirodzenú hranicu. Zomrel 18. apríla 1955 v americkom Princetone vo veku 76 rokov. Po kremácii jeho popol podľa poslednej vôle rozptýlili na neznámom mieste.

Einstein súhlasil s tým, že po jeho smrti sa bude skúmať jeho mozog. Aj keď pri prvých výskumoch sa nič mimoriadne nenašlo, modernejšia analýza z roku 1999 predsa len odhalila zväčšenie temenného laloka o 15 percent, pričom ten sa považuje za miesto abstraktných predstáv.