Väčšina Slovákov študujúca v zahraničí má vzdelaných rodičov

Výskumnou vzorkou bolo pritom 200 rodičov, ktorých dieťa absolvovalo od roku 1993 do roku 2012 celé vysokoškolské štúdium v zahraničí. Výsledky tohto prieskumu na piatkovej tlačovej besede interpretoval Miloslav Bahna zo Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied (SAV).

Deti nadpriemerne vzdelaných rodičov v rámci výskumu majú podľa sociológov tendenciu študovať aj ďalej než v susedných krajinách Slovenska. Sociológovia interpretujú toto zistenie tým, že štúdium vo vzdialenejšom zahraničí nesúvisí so školskými výsledkami a usilovnosťou detí, ale súvisí s tým, že na prestížne zahraničné štúdium smerujú študentov skôr ambície súvisiace s rodinným zázemím.

Ako tiež vyplýva z výskumu, štyria až piati z desiatich slovenských absolventov štúdia v zahraničí je dva a viac rokov po ukončení štúdia naspäť na Slovensku. Sociológovia však upozorňujú na možnú nepresnosť tohto čísla danú nereprezentatívnou a malou vzorkou. Odhad navyše nie je konečný. Zdá sa totiž, že počet na Slovensku žijúcich absolventov zahraničných škôl sa zvyšuje s dĺžkou času, ktorá uplynula od konca štúdia.

Rodičia by štúdium v zahraničí odporučili aj ďalším

Ako uviedla Oľga Gyárfášová z Fakulty sociálnych a ekonomických vied (FSEV) Univerzity Komenského, najväčšia motivácia odísť študovať do zahraničia súvisí s kvalitou štúdia. Kvalitu vysokoškolského štúdia, lepšie renomé školy či lepšie uplatnenie sa na trhu práce uviedlo ako motiváciu svojich detí až 42 percent rodičov z výskumu.

Celkovo 13 percent rodičov uviedlo ako dôvod štúdia v zahraničí neúspech ich detí pri prijímačkách na Slovensku. Pre deväť percent bola motivujúca predchádzajúca skúsenosť v zahraničí, ktorú odôvodňovali napríklad štúdiom na strednej škole. Dôvodmi boli tiež vôľa študovať špecializáciu, ktorá na Slovensku nie je, alebo vyskúšať si niečo nové a naučiť sa nový jazyk.

Pri otázke, či deti uvažujú o návrate na Slovensko, odpovedalo celkovo 51 percent rodičov, že ich deti uvažujú o zotrvaní v krajine štúdia. Ďalších 33 percent však nevedelo odpovedať a 16 percent odpovedalo, že uvažujú o návrate. V zahraničí pritom častejšie ostávajú dievčatá, či už z rodinných alebo partnerských dôvodov.

Zaujímavé je, že vyše 65 percent rodičov, ktorých dieťa študovalo v zahraničí, by určite odporučilo aj iným rodičom, aby ich dieťa išlo študovať do zahraničia. Vyše 20 percent takýchto rodičov odpovedalo, že skôr by odporučili štúdium v zahraničí.

Počet Slovákov študujúcich v zahraničí sa zvyšuje

Ak majú obaja rodičia študenta vysokoškolské vzdelanie, šanca na návrat študentov zo zahraničia je nižšia. Naopak, pravdepodobnosť návratu sa zvyšuje, ak je príjem domácnosti vyšší, alebo rodičia túžia, aby sa ich dieťa vrátilo. Autori výskumu sa tiež zaoberali otázkou, ktorí rodičia si návrat potomka želajú viac.

Najmenej naklonení návratu sú rodičia detí, ktoré študovali na bilingválnych gymnáziách. Súvisí to pravdepodobne s latentnou predstavou rodičov o budúcom živote svojho dieťaťa v zahraničí. Naopak, návrat svojho potomka si často želajú rodičia jedináčikov.

Podľa údajov OECD v roku 2012 študovalo približne 15 percent slovenských študentov vysokoškolského štúdia mimo Slovenska. V roku 2012 tak existovali len dve krajiny OECD a to Luxembursko a Island, ktoré mali ešte vyšší podiel študujúcich v zahraničí. Na Slovensku pritom počet slovenských študentov v zahraničí narástol od roku 1998 do roku 2012 vyše 10-násobne, z 3 400 na 36 200.

Za týmto vysokým počtom je neustále sa zvyšujúci počet Slovákov študujúcich v Česku, a to najmä od roku 1999, kedy bol podpísaný protokol medzi Českou republikou a Slovenskom o bezplatnom štúdiu Slovákov v Českej republike. Dynamiku rastu popularity Českej republiky prekonala len Veľká Británia, kde v roku 1998 študovalo len 74 slovenských občanov a v roku 2012 už tritisíc Slovákov.