Slováci vyhadzujú veľa potravín, číslo je alarmujúce

Horšie sme na tom aj v porovnaní s Českou republikou, ktorej desaťmiliónové obyvateľstvo, čiže taktiež dvojnásobne početnejšie ako je u nás, vyprodukuje ročne 0,44 mil. ton odpadu.

Chýba vzdelávanie o plytvaní a pojmoch

Vyplýva to zo zistení Slovenskej aliancie moderného obchodu (SAMO), ktorá sa opierala o údaje Eurostatu. "Ide o alarmujúce číslo, ak by táto situácia pokračovala dlhodobo, je neudržateľná," uviedla predsedníčka SAMO Katarína Fašiangová.

Na Slovensku podľa nej chýba vzdelávanie spotrebiteľov o plytvaní i o pojmoch, ako je dátum minimálnej trvanlivosti (DMT) a dátum spotreby. Konštatuje, že ide o rozdielne pojmy a potravina po dátume minimálnej trvanlivosti si uchováva pri správnom skladovaní charakteristické vlastnosti a je možné ju i po tomto dátume konzumovať, ako príklad uvádza ryžu, kávu, cestoviny či čaj.

Poukazuje na to, že kým na Slovensku národná legislatíva zakazuje predávať potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti, v Česku a ďalších 15 členských krajinách únie to povolené majú.

Odporúčame:

Pekári varujú, v obchodoch bude možno chýbať čerstvé pečivo

Inšpektori si posvietia na nové označovanie mäsa

Pochybení v bezpečnosti potravín nepribúda, ale sa opakujú

Česi profitujú a Slováci sú pokutovaní

"Živnostníci z Českej republiky chodia nakupovať pred uplynutím minimálnej doby trvanlivosti tieto produkty, vyvezú ich do Čiech, legálne ich dajú do obehu do svojich reťazcov a tam si ich chodia nakupovať slovenskí spotrebitelia. V Česku nechajú svoje peniaze a Slovensko príde o DPH," uviedla Fašiangová.

V prípade, že by tovar po dátume minimálnej trvanlivosti predával obchodník na Slovensku, hrozí mu pokuta, pri troch takýchto pochybeniach až do výšky jedného milióna eur.

"Na druhej strane Štátna veterinárna a potravinová správa vzdeláva spotrebiteľa, kde na webe si má možnosť prečítať informačný leták, že potraviny po dátume minimálnej trvanlivosti sú ešte bezpečné, ak je obal neporušený a sú správne skladované," povedala Fašiangová. Je tu paradox, podotkla predsedníčka SAMO. Ide podľa nej o zásadný rozpor v tejto téme.

Slovensko odmieta iniciatívu komisie

Poukázala na iniciatívu zo strany Európskej únie, umožniť členským krajinám odstrániť z obalov vybraných trvanlivých potravín DMT, pričom od toho očakáva, že sa zníži množstvo vyprodukovaného potravinového odpadu v únii o 15 miliónov ton, čo by pre jednu domácnosť predstavovalo úsporu vo výške 500 eur.

Ani tomuto podľa nej nie sú kompetentní na Slovensku naklonení. "Trvajú na tom, že chcú aby potraviny boli bezpečné, aby bol chránený spotrebiteľ. To je ich vysvetlenie, prečo sa nechcú pripojiť k iniciatíve Európskej komisie zvážiť neudeľovať na vybrané trvanlivé potraviny dátum minimálnej trvanlivosti," dodala Fašiangová s tým, že SAMO naopak túto európsku iniciatívu podporuje.

Slovenskí obchodníci potraviny po DMT likvidujú, len v prípade členov aliancie ide ročne o stovky ton. Fašiangová podotýka, že tieto by sa pritom mohli použiť inak, napríklad v rámci potravinovej pomoci.

Legislatívu príjmu len ak bude treba

Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPaRV) tvrdí, že pokiaľ neuvedenie DMT nebude ohrozovať zdravie spotrebiteľa, je naklonené podporiť takýto návrh komisie.

"Aktuálne legislatíva SR nepovoľuje predaj potravín po DMT a pokiaľ komisia príjme ustanovenia povoľujúce predaj potravín po DMT, ktoré budú uplatňované v celej EÚ, Slovensko príjme legislatívu, ktorá bude v súlade s takýmito ustanoveniami," uviedol riaditeľ odboru komunikácie a marketingu agrorezortu Peter Hajnala.

Vysvetľuje aj informáciu na stránke ŠVPS k dátumu minimálnej trvanlivosti. Ako uviedol, je určená pre spotrebiteľa, ktorý si kúpil výrobok v rámci dátumu minimálnej trvanlivosti, skladuje ho alebo manipuluje s ním podľa návodu výrobcu a tým ho po dodržaní kritérií môže konzumovať na svoju vlastnú zodpovednosť. "Táto informácia nie je smerovaná k predaju potravín po dátume minimálnej trvanlivosti v obchodnej sieti," dodal Hajnala.