Obezita a kríza úzko súvisia

Podľa štúdie Obesity Update 2014 OECD existuje priama úmernosť medzi finančnými ťažkosťami domácností v čase kríz a obezitou. Dokonca aj dosiahnutá úroveň vzdelania a miera nezamestnanosti majú vplyv na výskyt nadváhy v spoločnosti.

Podľa štúdie v čase ekonomickej krízy v roku 2008 domácnosti zasiahnutých krajín zredukovali výdavky na potraviny a kupovali lacnejšie a menej zdravé jedlá, no ich energetický príjem narástol. Napríklad vo Veľkej Británii znížili svoj rozpočet na stravu o 8,5 %, no priemerný energetický príjem na nakúpené potraviny bol zvýšený o 4,8 %. Podobný trend bol pritom aj vo viacerých ázijských krajinách počas krízy na konci 90. rokov minulého storočia.

Medzi rokmi 2008 až 2013 domácnosti na perifériách eurozóny, ktoré boli najviac postihnuté dlhovou krízou, a to Grécko, Írsko, Taliansko, Portugalsko, Španielsko a Slovinsko, znížili výdavky na ovocie a zeleninu, hoci trend v ostatných európskych krajinách OECD bol naopak rastúci. Nepriamu úmernosť medzi konzumáciou ovocia a zeleniny a mierou nezamestnanosti zaznamenali aj v USA v rokoch 2007 - 2009, teda počas vrcholu finančnej krízy. Každý nárast miery nezamestnanosti o jedno percento vyvolal pokles spotreby ovocia a zeleniny o 5,6 %, pričom tento efekt bol trojnásobne silnejší v sociálne najslabších skupinách.

Štatistiky z USA odhalili aj fakt, že nezamestnaným sa znížila telesná aktivita spojená s prácou v priemere o 19 metabolických ekvivalentov (jednotiek, ktoré merajú dĺžku a intenzitu telesnej aktivity). Nedokázal to vykompenzovať ani rast voľno-časovej telesnej aktivity o tri metabolické ekvivalenty. Z toho vyplýva, že nezamestnaní sú viac náchylní mať nadváhu.

Údaje z Nemecka, Fínska a Veľkej Británie ukázali aj prepojenie medzi mierou finančného nepohodlia a obezitou. U ľudí, ktorí sa dostali do finančných ťažkostí, a to bez ohľadu na stav bohatstva alebo výšku príjmov, rastie riziko obezity, keďže prijímajú viac nezdravých mastných a sladkých jedál. Táto hrozba sa zvyšuje s magnitúdou finančných komplikácií a s ich pravidelným opakovaním.

Austrálske poznatky zasa tvrdia, že ľudia, ktorí zažili finančný stres v krízových rokoch 2008 - 2009 majú o 20 % vyššiu pravdepodobnosť stať sa obéznymi v porovnaní s tými, ktorých táto kríza obišla. Finančné problémy pritom zasahujú všetkých členov domácností. Americký report ukázal, že deti v rodinách, ktoré majú problém so zabezpečením potravín, majú o vyše pätinu väčšiu pravdepodobnosť mať niekoľko kilogramov navyše.

Podľa čísel OECD je vo väčšine krajín medzi ľuďmi s nižším vzdelaním a s nižším socioekonomickým postavením vyššia miera nadváhy a obezity, ako u zvyšku populácie. Špeciálne to pritom platí o ženách. Tieto sociálne skupiny totiž konzumujú omnoho menej zdravých jedál a majú aj nižšiu telesnú aktivitu.

Kilá navyše majú rovnako dopad na nárast zdravotných výdajov v jednotlivých krajinách, a tým negatívny vplyv na ich verejné financie. Epidémia nadváhy či obezity totiž zvyšuje početnosť chronických ochorení obehovej sústavy, zvyšuje výskyt rakoviny či cukrovky. Je to alarmujúce vzhľadom na to, že viac ako polovica populácie a každé piate dieťa v krajinách OECD má nadváhu alebo je obézna.