Vojnové škody stáli Slovensko viac ako 30-násobok rozpočtu
Škody, ktoré na Slovensku spôsobila druhá svetová vojna, vyšli minimálne na 30-násobok štátneho rozpočtu vojnového slovenského štátu.
Ako pre agentúru SITA povedal Miroslav Sabol z Historického ústavu Slovenskej akadémie vied, celková hodnota škôd na našom území predstavovala 114 miliárd vtedajších československých korún (Kčs). Rozpočet Slovenského štátu v priebehu vojny dosiahol najviac 3,6 miliardy Kčs.
Ničenie mala na svedomí ustupujúca nemecká armáda
"Najväčší podiel na ohromných škodách malo systematické ničenie zbrojárskych závodov v Dubnici nad Váhom a v Trenčianskych Biskupiciach ako aj celý súbor škôd rôzneho druhu v Podbrezovských železiarňach," povedal Sabol s tým, že ničenie mala na svedomí predovšetkým ustupujúca nemecká armáda. Len škody spôsobené v dubnickej zbrojovke podľa neho dosiahli 1,2 miliardy Kčs, čo bola najvyššia škoda na podniku v Československu spôsobená vojnovými udalosťami.
"Dopady vojenských akcií sa prejavili vo väčšej miere napríklad aj v mestách vystavených náletom, konkrétne v Bratislave, na Ponitrí, v Prešove a v centrách južného Slovenska dočasne pripojených k Maďarsku," povedal Sabol. Pozemné bojové operácie zanechali veľké stopy vo viacerých regiónoch východného Slovenska, na Liptove, na strednom a južnom Slovensku. Nálet na závod Apollo v Bratislave v júni 1944 podľa Sabola spôsobil škody v hodnote 319 miliónov Kčs. Bojmi boli takisto poškodené alebo zničené napríklad elektrotechnické závody Siemens a pivovar Stein v Bratislave, viaceré dunajské prístavy, závody v Ružomberku, vo Zvolene, Lučenci, Nových Zámkoch, Komárne alebo v Prešove.
Najväčší rozsah rekvirácií nastal prechodom Červenej armády
Osobitnou kapitolou vojnových škôd na priemysle bolo podľa Sabola liehovarníctvo a tabak. Na rekvirovaní alkoholu a tabakových výrobkov sa podľa neho podieľali jednotky všetkých armád operujúcich na území Slovenska. "Najväčší rozsah rekvirácií však nastal prechodom Červenej armády. Pred jej príchodom vo viacerých sídlach preventívne ukrývali a likvidovali zásoby liehu a liehových produktov z miestnych liehovarov a likérok, prípadne ich rozdávali obyvateľstvu," povedal Sabol. Finančné škody spôsobené rekviráciami liehu a tabaku dosiahli podľa historika hodnoty zrovnateľné so škodami v najväčších zbrojárskych podnikoch. "V prípade tabaku išlo o celkovú hodnotu približne 192 miliónov Kčs a liehovary vyčíslili rekvirácie v neuveriteľnej sume 426 miliónov Kčs," povedal historik.
Podľa Sabola je ťažké vyčísliť počet obetí, ktoré v dôsledku vojny na Slovensku prišli o život. Ťažko sa historikom vyčísľuje predovšetkým počet civilných obetí, o vojenských existujú presnejšie záznamy. "Slovenských vojakov padlo na východnom fronte približne 2 500. Pri karpatsko-dukelskej operácii zahynulo približne 17-tisíc vojakov rôznych národnosti. Na Slovensku tiež padlo počas druhej svetovej vojny 60-tisíc príslušníkov Červenej armády," povedal. V koncentračných táboroch v priebehu vojny zavraždili približne 60-tisíc slovenských Židov.
V piatok 8. mája si Slovensko a ďalšie štáty sveta pripomenú 70. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe. Dátum 8. máj sa vzťahuje na výročie kapitulácie nacistického Nemecka, ktorú podpísali v Berlíne v noci z 8. na 9. mája 1945.
Vo východnom bloku sa Deň víťazstva oslavoval až na základe oslobodenia Prahy 9. mája. Druhá svetová vojna sa skončila až 2. septembra 1945 kapituláciou Japonského cisárstva.
Ničenie mala na svedomí ustupujúca nemecká armáda
"Najväčší podiel na ohromných škodách malo systematické ničenie zbrojárskych závodov v Dubnici nad Váhom a v Trenčianskych Biskupiciach ako aj celý súbor škôd rôzneho druhu v Podbrezovských železiarňach," povedal Sabol s tým, že ničenie mala na svedomí predovšetkým ustupujúca nemecká armáda. Len škody spôsobené v dubnickej zbrojovke podľa neho dosiahli 1,2 miliardy Kčs, čo bola najvyššia škoda na podniku v Československu spôsobená vojnovými udalosťami.
"Dopady vojenských akcií sa prejavili vo väčšej miere napríklad aj v mestách vystavených náletom, konkrétne v Bratislave, na Ponitrí, v Prešove a v centrách južného Slovenska dočasne pripojených k Maďarsku," povedal Sabol. Pozemné bojové operácie zanechali veľké stopy vo viacerých regiónoch východného Slovenska, na Liptove, na strednom a južnom Slovensku. Nálet na závod Apollo v Bratislave v júni 1944 podľa Sabola spôsobil škody v hodnote 319 miliónov Kčs. Bojmi boli takisto poškodené alebo zničené napríklad elektrotechnické závody Siemens a pivovar Stein v Bratislave, viaceré dunajské prístavy, závody v Ružomberku, vo Zvolene, Lučenci, Nových Zámkoch, Komárne alebo v Prešove.
Najväčší rozsah rekvirácií nastal prechodom Červenej armády
Osobitnou kapitolou vojnových škôd na priemysle bolo podľa Sabola liehovarníctvo a tabak. Na rekvirovaní alkoholu a tabakových výrobkov sa podľa neho podieľali jednotky všetkých armád operujúcich na území Slovenska. "Najväčší rozsah rekvirácií však nastal prechodom Červenej armády. Pred jej príchodom vo viacerých sídlach preventívne ukrývali a likvidovali zásoby liehu a liehových produktov z miestnych liehovarov a likérok, prípadne ich rozdávali obyvateľstvu," povedal Sabol. Finančné škody spôsobené rekviráciami liehu a tabaku dosiahli podľa historika hodnoty zrovnateľné so škodami v najväčších zbrojárskych podnikoch. "V prípade tabaku išlo o celkovú hodnotu približne 192 miliónov Kčs a liehovary vyčíslili rekvirácie v neuveriteľnej sume 426 miliónov Kčs," povedal historik.
Podľa Sabola je ťažké vyčísliť počet obetí, ktoré v dôsledku vojny na Slovensku prišli o život. Ťažko sa historikom vyčísľuje predovšetkým počet civilných obetí, o vojenských existujú presnejšie záznamy. "Slovenských vojakov padlo na východnom fronte približne 2 500. Pri karpatsko-dukelskej operácii zahynulo približne 17-tisíc vojakov rôznych národnosti. Na Slovensku tiež padlo počas druhej svetovej vojny 60-tisíc príslušníkov Červenej armády," povedal. V koncentračných táboroch v priebehu vojny zavraždili približne 60-tisíc slovenských Židov.
V piatok 8. mája si Slovensko a ďalšie štáty sveta pripomenú 70. výročie konca druhej svetovej vojny v Európe. Dátum 8. máj sa vzťahuje na výročie kapitulácie nacistického Nemecka, ktorú podpísali v Berlíne v noci z 8. na 9. mája 1945.
Vo východnom bloku sa Deň víťazstva oslavoval až na základe oslobodenia Prahy 9. mája. Druhá svetová vojna sa skončila až 2. septembra 1945 kapituláciou Japonského cisárstva.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Rezort obrany kúpil dve dopravné lietadlá za takmer 46 miliónov eur
DNES - 10:34Domáce
Ministerstvo obrany SR kúpilo dve dopravné lietadlá Bombardier Global 5000 za takmer 48 miliónov amerických dolárov, teda takmer 46 miliónov eur.
Prezident očakáva od Fica bližšie informácie o výsledkoch rokovania s Putinom
DNES - 10:14Domáce
Prezident SR Peter Pellegrini očakáva od premiéra Roberta Fica (Smer-SD) bližšie informácie o výsledkoch jeho rokovania s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Požiar bytu v Prievidzi si vyžiadal štyroch zranených, 30 ľudí evakuovali
DNES - 9:52Domáce
Požiar bytu v pondelok ráno na Ulici M. Rázusa v Prievidzi si vyžiadal zranenie štyroch ľudí, z bytového domu museli evakuovať 30 osôb.
Vianočné menu môže byť chutné aj zdravé, treba si ho vopred naplánovať
DNES - 9:07Domáce
Štedrovečerné menu môže byť chutné a zdravé zároveň. Treba si ho vopred dobre naplánovať a nákupy potravín voliť primerane.
M. Šimkovičová: O Rade STVR musia rozhodnúť poslanci
DNES - 8:28Domáce
Z legislatívnych úprav, ktoré v rámci mediálnych zákonov v končiacom sa roku schválila Národná rada SR, zvýrazňuje ministerka kultúry SR Martina Šimkovičová zákon o STVR.
Vosveteit.sk
