Váhostav už rieši aj Brusel, preveruje Ficovu pomoc Širokému

Tím eurokomisárky pre hospodársku súťaž Margrethe Vestager skúma, či plány slovenskej vlády nie sú štátnou pomocou firme. "Európska komisia je informovaná o tejto záležitosti a v súvislosti s ňou komunikuje so slovenskými orgánmi," povedal hovorca Európskej komisie pre oblasť hospodárskej súťaže Ricardo Cardoso pre aktuálne.sk.

Štátny tajomník ministerstva financií Radko Kuruc potvrdil, že Európska komisia slovenskú stranu naozaj kontaktovala. "Komisiu zaujímalo, či sa navrhovaným opatrením náhodou neposkytne neoprávnená štátna pomoc a požiadala nás o informácie týkajúce sa reštrukturalizácie Váhostavu," uviedol Kuruc.

Ak by v prípade Váhostavu šlo o štátnu pomoc, vláda by musela požiadať Európsku komisiu o stanovisko, či bankový odvod môže, alebo nemôže použiť na tento účel. V prípade, že záver komisie by znel, že ide o neoprávnenú štátnu pomoc, Slovensku hrozia sankcie. Váhostav by navyše musel všetky peniaze použité na pomoc veriteľom vrátiť do štátnej kasy.

Poslanci za Smer-SD v parlamente ešte koncom apríla schválili novelu Obchodného zákonníka, do ktorej zahrnuli aj zmenu použitia bankového odvodu. Možno ho tak použiť aj na iný účel ako na záchranu bánk. Vláda musí pripraviť nariadenie o spôsobe odkúpenia pohľadávok. Na ministerstve financií podľa aktuálne.sk hľadajú takú cestu, ktorou by sa vyhli problémom a teda poskytnutiu neoprávnenej štátnej pomoci. Čaká sa navyše na súd, či odobrí reštrukturalizáciu spoločnosti Juraja Širokého podľa plánu, ktorý schválili veritelia.

Použitie osobitného odvodu bánk v prípade Váhostavu neschvaľuje Národná banka Slovenska (NBS). Vláda by podľa hovorkyne NBS Martiny Solčányiovej mala zmeny v použití bankového odvodu konzultovať s Európskou centrálnou bankou. "Pri konzultácii pôvodného zákona sa nepredpokladalo použitie zdrojov iným spôsobom, pretože bol účelovo zriadený na riešenie problémov bánk," zopakovala postoj NBS Solčányiová.