Krajiny Únie sa v Bruseli dohodli na zriadení námornej misie

Šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová povedala, že rozhodnutie, na ktorom sa dohodli ministri zahraničia a obrany EÚ "naruší obchod sieti pašerákov a obchodníkov s ľuďmi v Stredozemnom mori". EÚ chce chytiť pašerákov a zničiť ich lode na líbyjskom pobreží, a tak zastaviť narastajúci počet migrantov utekajúcich pred chudobou a vojnou v severnej Afrike.

Dohoda ministrov zvýši šance na súhlas OSN

Mnohé krajiny EÚ si však želajú, aby na to dala súhlas OSN. Mogheriniová už pred tým povedala, že dohoda ministrov EÚ zvýši šance na súhlas Bezpečnostnej rady OSN s takouto akciou krajín únie. Generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg vyzval EÚ na tento krok, pretože hrozí, že džihádisti Islamského štátu využijú šancu a ako migranti sa dostanú do Európy.

Od začiatku roka sa cez Stredozemné more doplavilo do Európy 51 000 migrantov, z toho 30 500 cez Taliansko. Takmer 1800 migrantov plavbu neprežilo. Na mimoriadnom summite EÚ v apríli v Bruseli sa európski lídri dohodli na potrebe "identifikovať, chytiť a zničiť lode" pred tým, ako ich pašeráci použijú na prevoz migrantov. Bez súhlasu OSN nebude mať však európska námorná misia mandát na intervenciu v líbyjských teritoriálnych vodách s cieľom zničiť lode.

Ako potvrdil Miroslav Lajčák, výsledkom rokovania je, že sa zhodli na formálnom mandáte, o právnych či finančných otázkach budú ešte rokovať. "Dali sme mandát európskej službe pre vonkajšiu činnosť, expertom, aby začali definovať podobu misie, ale aj v dnešnej debate sa ukázalo, že je tam veľa citlivých otázok," povedal Lajčák.

O kvótach migrantov v Bruseli nehovorili

Hoci na dnešnom rokovaní nediskutovali o povinných kvótach, ktoré premiér Robert Fico odmieta, Lajčák pripomenul, že Slovensko je solidárne. Dokazuje to podľa neho fakt, že sme Frontexu poskytli personálne aj technické vybavenie.

Lajčák sa dnes zúčastnil aj na obede s generálnym tajomníkom NATO Jensom Stoltenbergom. Ako uviedol, zhodli sa, že NATO a EÚ musia viac spolupracovať. Diskutovali o bezpečnostných hrozbách z východu aj z juhu a ako na ne reagovať. Lajčák očakáva, že na júnovom summite EÚ padne požiadavka vypracovať novú bezpečnostnú stratégiu. Tá má realisticky odrážať hrozby a povedať, ako im čeliť.

Slovenský šéf diplomacie na tlačovej konferencii tiež pripustil, že vie o rómskych rodinách zo Slovenska, o ktoré sa začali belgické médiá zaujímať, pretože sa spolu s malými deťmi usídlili v jednom z belgických parkov.

"Pomáhame všetkým občanom, ktorí sú v núdzi," zdôraznil šéf rezortu zahraničia. Dodal však, že tieto rómske rodiny sa na slovenské inštitúcie neobrátili a kedykoľvek sa môžu vrátiť späť na Slovensko.