Švejna by dal Ficovej vláde červenú, pri eurofondoch zlyhala

Švejna upozornil, že v správe sa píše, že "vláda Slovenskej republiky si uvedomuje jedinečnosť a neopakovateľnosť zdrojov poskytnutých EÚ vo forme štrukturálnych fondov a Kohézneho fondu". Podľa neho však práve v tomto vláda zlyhala na celej čiare.

Niektoré projekty si budeme musieť dofinancovať

"Slovensko čerpalo z eurofondov v porovnaní s inými krajinami EÚ žalostne málo. Dokonca sme na chvoste. Už je len otázkou, koľko vyčerpať nestihneme a aká bude následná výška škôd, na ktorú sa poskladajú aj daňoví poplatníci. Niektoré projekty si totiž budeme musieť dofinancovať sami," vyhlásil Švejna.

Pripomenul tiež, že Slovensko z EÚ dostalo od roku 2004 do roku 2014 približne dvakrát viac, ako do spoločnej eurokasy dalo. "Ak čelíme obrovským škodám pre nečerpanie z eurofondov už ako tzv. čistý prijímateľ, teda v čase, keď dostávame viac ako dávame, ako ustojíme situáciu v budúcnosti? Za zlý manažment eurofondov nesie plnú politickú zodpovednosť vláda, ktorá by si zaslúžila červenú kartu," zdôraznil podpredseda strany Most-Híd.

Dodal, že Smer sa nemôže na nič vyhovárať. "Bolo by zo strany vlády nesmierne zbabelé, keby chcela za vzniknutú situáciu viniť samosprávy či súkromný sektor".

Slovensko je v čerpaní eurofondov na chvoste

Slovensko je v čerpaní eurofondov na chvoste členských štátov Európskej únie. Upozornil na to v stredu v parlamente poslanec Pavol Zajac (KDH) v rámci rozpravy k správe vlády o implementácii peňazí Európskej únie v programovom období 2007 - 2013.

"Za stav čerpania, alebo skôr nečerpania eurofondov na Slovensku môže v plnej miere prvá a druhá vláda Roberta Fica a osobne premiér Robert Fico," vyhlásil Zajac. Vládnemu Smeru vyčítal, že ho nezaujíma transparentné a efektívne využívanie eurofondov, ale to, čo z toho bude mať, a aj preto sú podľa neho manipulované verejné obstarávania.

Stav implementácie eurofondov na Slovensku podľa podpredsedníčky parlamentu Eriky Jurinovej (OĽaNO) poukazuje na nekompetentnosť vlády v tejto oblasti. Ako povedala, potvrdzuje to aj to, že Európska komisia v hodnoteniach Slovensku systematicky vytýka korupciu, zneužívanie prostriedkov EÚ a neschopnosť ich čerpať.

Korekcie sú ďalším vážnym problémom

"Korekcie sú ďalším vážnym problémom využívania európskych peňazí. Korekcie sú totiž peniaze, ktoré v konečnom dôsledku v mnohých prípadoch zaplatíme my, daňoví poplatníci za to, že prostriedky sa čerpajú zle, nezmyselne a bez dodržania pravidiel EÚ," uviedla Jurinová. Smer podľa poslankyne nedokázal využiť európske peniaze v prospech krajiny, ale často len v prospech niektorých vybraných subjektov.

KDH pripomenulo, že spôsob čerpania eurofondov nastavila prvá Ficova vláda. "Preto sme v roku 2007 nečerpali ani jedno euro z eurofondov. Systém čerpania bol nastavený tak, aby si plnenie rozdelili Smer-SD a SNS. Toto viedlo ku korupčnému nastaveniu systému. Byrokracia bola nastavená tak, aby mohli vyradzovať nepohodlných žiadateľov aj za minimálny nedostatok," tvrdia kresťanskí demokrati.

Takto podľa nich vznikali aj cez verejné obstarávanie predražené projekty, ktoré Smer-SD schválil, ale Brusel ich nie je ochotný preplácať. "Preto má Slovensko pozastavené čerpanie v piatich operačných programoch, zadržaných máme 990 mil. eur a pre podozrenie z korupcií pri verejnom obstarávaní už nikdy nedostaneme od Európskej únie 244 mil. eur," upozornilo KDH. Tieto už uskutočnené projekty tak musia zaplatiť daňoví poplatníci.

Žiadna členská krajina nemá možnosť opravy

Zlyhanie premiéra Roberta Fica pri finančnom riadení eurofondov podľa nezaradeného poslanca Jozefa Kollára (SKOK!) znamená pre krajinu stratu príležitostí a spôsobuje neodvrátiteľné ekonomické škody. "V oblasti eurofondov čerpanie pre krajinu nepozná právo na reparát. Žiadna členská krajina nemá možnosť opravy, druhú šancu," vyhlásil opozičný poslanec v stredu v parlamentnej rozprave k správe vlády o využívaní eurofondov v programovom období 2007 - 2013.

To, čo Slovensko z peňazí Európskej únie nevyčerpá do konca tohto roka, prepadne. Kollár pochybuje, že krajina do konca roka dokáže z európskych zdrojov využiť zvyšných 3,4 mld. eur. "Aj projekty, ktoré do 31. decembra tohto roka nebudú sfinalizované, majitelia budú musieť vrátiť peniaze, ktoré na projekt vyčerpali," upozornil Kollár. Na tom by podľa neho nebolo nič zlé, pokiaľ by na to doplatila súkromná osoba. Ak však pôjde o verejný subjekt, podľa poslanca bude otázne, za aké vlastné peniaze projekt dokončí a odkiaľ vráti použité peniaze.

Kollár žiadal od vlády akčný plán

Kollár žiadal odpoveď na otázku, kedy budú odblokované platby z Európskej komisie v príslušných operačných programoch. (Správa vlády uvádza, že platby v operačných programoch Konkurencieschopnosť a hospodársky rast, Výskum a vývoj a Informatizácia spoločnosti majú byť uvoľnené v júni a v Regionálnom operačnom programe a v programe Vzdelávanie najneskôr v septembri).

Poslanec navrhol, aby vláda do tridsať dní pripravila akčný plán na minimalizáciu nevyčerpania peňazí a korekcií pri využívaní eurofondov ako aj to, aby pravidelne informovala o čerpaní peňazí EÚ na každej riadnej schôdzi parlamentu. Žiadal tiež, aby vo finančnom výbore parlamentu vznikla skupina pre krízový monitoring pri využívaní eurofondov.

Poslankyňa Svetlana Pavlovičová (Smer-SD) nesúhlasila, že zodpovedný za čerpanie eurofondov je len premiér. "Hádam najdôležitejší sú príjemcovia a často nezvládajú svoju pozíciu. Nedokážu riadne a načas doručiť na riadiaci orgán ani samotnú zmluvu o nenávratnom finančnom príspevku. Opakovane predlžujú proces verejného obstarávania, ktorý je s chybami," upozornila.

Vláda robí podľa vicepremiéra maximum

Vláda robí maximum pre vyčerpanie peňazí Európskej únie v programovom období 2007 - 2013, informoval v stredu v parlamente podpredseda vlády pre investície Ľubomír Vážny. Vicepremiér oboznámil poslancov so správou o implementácii eurofondov v programovom období 2007 - 2013.

Vláda podľa neho svoju úlohu pre úspešné využitie európskych peňazí splnila tým, že zabezpečila ich kontrahovanie k 30. aprílu tohto roka v objeme 12,3 mld. eur, čo je 107,12 percenta z celkového záväzku. Vážny pripomenul, že pri výmene vlády v apríli 2012 bolo kontrahovanie na úrovni 65 percent a za vyše dva roky do mája 2014 vzrástlo na vyše 100 percent.

"Vo finálnej fáze končiaceho sa programového obdobia je preto nevyhnutné, aby prijímatelia naplno využili možnosť čerpania eurofondov," povedal Vážny. Ak chcelo Slovensko rýchlejšie čerpať eurofondy, ako napríklad úspešnejšie Litva a Estónsko, nemalo podľa vicepremiéra dopustiť útlm v kontrahovaní v roku 2010.

Využívanie eurofondov sa zvýšilo medziročne o polovicu

Slovensko vyčerpalo v rámci Národného strategického referenčného rámca na roky 2007 - 2013 ku koncu apríla zo zdrojov EÚ vrátane predfinancovania a zálohových platieb 8,074 mld. eur, čo je 70,32 percenta z alokácie 11,483 mld. eur. Do konca programového obdobia tak zostáva využiť 3,408 mld. eur. Bez predfinancovania a záloh, ktoré ešte neboli vyúčtované, predstavuje čerpanie peňazí EÚ 7,778 mld. eur, čiže 67,74 percenta.

Vážny predpokladá, že s blížiacim sa koncom tohto roka, dokedy treba využiť zazmluvnené európske peniaze, sa bude zvyšovať miera čerpania. Za prvé štyri mesiace tohto roka sa využívanie eurofondov podľa vicepremiéra zvýšilo medziročne o polovicu.

"Ak by sme dodržali krivku 50-percentného nárastu čerpania, dostaneme sa na úroveň 2,2 - 2,3 mld. eur v roku 2015. Koniec obdobia oprávnenosti je síce 31. 12. 2015, ale do tohto dátumu je nutné výdavky vyfakturovať a uhradiť dodávateľovi," uviedol Vážny. Čerpanie vykazované ministerstvom financií môže byť podľa neho realizované aj v roku 2016. "Predpokladáme, že čerpanie výrazne narastie v prvom štvrťroku 2016," dodal.

Prijímatelia musia predložiť žiadosť o platbu

Objem pozastavených platieb Európskej komisie pre päť operačných programov podľa Vážneho dosahuje 851 mil. eur. Po uvoľnení platieb, pravdepodobne v júni, resp. septembri, by sa malo čerpanie eurofondov zrýchliť. V troch operačných programoch Životné prostredie, Konkurencieschopnosť a hospodársky rast a Vzdelávanie hrozí nevyužitie európskych peňazí vo výške predbežne 273 mil. eur. Predpokladaný objem korekcií za chyby pri využívaní eurofondov dosahuje zhruba 300 mil. eur, ale môže sa ešte zmeniť.

Prijímatelia musia predložiť žiadosť o platbu na riadiace orgány, zväčša ministerstvá, do 31. marca 2016. Riadiace orgány musia posúdiť oprávnenosť žiadosti a predložiť súhrnnú žiadosť o platbu na ministerstvo financií do konca apríla budúceho roka. Ministerstvo financií schvaľuje tieto žiadosti na národnej úrovni do konca mája.

"Vtedy budeme vedieť, ako Slovensko dopadlo. Som presvedčený, že záväzok rokov 2007 až 2013 bude vyčerpaný na nulu," priblížil Vážny. Ministerstvo financií ešte môže do konca roku 2016, resp. do marca 2017 priebežne realizovať platby z Európskej komisie.