Ústavný súd poslal Kiskovi odôvodnenie, líši sa od verejného

"Z verejného vyhlásenia odôvodnenia nálezu vyplýva, že ústavný súd preskúmal odôvodnenia rozhodnutí prezidenta o nevymenovaní sťažovateľov do funkcie sudcu ústavného súdu, z písomného odôvodnenia nálezu vyplýva, že ústavný súd tieto odôvodnenia vôbec neskúmal. To je vskutku zásadný rozdiel v prístupe," uviedol prezidentov poradca a bývalý predseda Ústavného súdu SR Ján Mazák.

Podľa neho sa v písomných dôvodoch konštatuje, že hranice úvahy prezidenta, ktoré nesmie prekročiť, sú dané priamo ústavou. To znamená, že prezident je povinný vymenovať z dvojnásobného počtu kandidátov na ústavných sudcov presne polovicu za sudcov ÚS. Vo verejnom vyhlásení sa "naznačuje, že prezident je oprávnený na prekročenie rozsahu uváženia pri menovaní sudcov ústavného súdu, ktoré mu poskytuje ústava," vysvetľuje Mazák. Ako uviedol, to je už alarmujúci rozdiel pri odôvodňovaní.

"Takýto rozpor medzi ústne vyhlásenými dôvodmi a písomným vyhotovením nálezu vážne spochybňuje právny názor väčšiny senátu, nie je totiž jasné, o ktoré dôvody sa tento právny názor opiera," tvrdí Kiskov poradca. Ako dodal, naznačený problém podčiarkuje ešte aj to, že dvaja členovia senátu, ktorí hlasovali za nález, použili výroky, ktoré nie sú vykonateľné.

Väčšina senátu rozhodla, že hlava štátu porušila svojimi rozhodnutiami základné práva sťažovateľov. Podľa Ústavy je takéto konštatovanie povinne sprevádzané vrátením vecí hlave štátu na ďalšie konanie, objasňuje Mazák. "K tomu nedošlo. Problém nevymenovania troch sťažovateľov nebol vrátený na ďalší postup prezidenta," uviedol poradca hlavy štátu.

"Prevažná časť senátu uložila prezidentovi len to, aby vo veci znovu konal a rozhodol. Taký výrok však Ústava pripúšťa len vtedy, ak by prezident porušil základné práva sťažovateľov nečinnosťou. Žiadnej nečinnosti sa však prezident, evidentne, nedopustil. Takže tento výrok neobstojí. Je v rozpore s Ústavou," uviedol Mazák. Ako dodáva, "dvaja členovia senátu nepovažovali za potrebné vrátiť vec na ďalšie konanie. Ak sa problém nevymenovania sťažovateľov nevrátil hlave štátu, tak prezident nemá o čom konať. A nemôže. V šachu sa tomu hovorí pat. Väčšina senátu vytvorila pat. Je to ich zodpovednosť".

Prezident Andrej Kiska porušil právo na prístup k voleným a iným funkciám kandidátov na sudcov Ústavného súdu SR Evy Fulcovej, Juraja Sopoligu a Miroslava Duriša, keď žiadneho z nich nevymenoval. Ústavný súd zrušil rozhodnutia prezidenta a prikázal, aby prezident znova konal a rozhodol. Tretí senát Ústavného súdu SR v zložení Rudolf Tkáčik, Jana Baricová a Ľubomír Dobrík svoje rozhodnutie oznámil 17. marca. K rozhodnutiu súdu bolo pripojené odlišné stanovisko ústavného sudcu Rudolfa Tkáčika.

Prezident Andrej Kiska vo vyjadrení dospel k názoru, že odborná spôsobilosť kandidátov nie je dostačujúca na zastávanie postu sudcu ústavného súdu, pričom nezistil u nich trvalý záujem o ústavné súdnictvo. Prezident mal na výber šesť kandidátov, z ktorých vymenoval len jednu sudkyňu Janu Baricovú, hoci bolo potrebné vymenovať troch sudcov Ústavného súdu SR. Sťažnosti podali aj dvaja ďalší kandidáti Imrich Volkai a Ján Bernát a bude o nich rozhodovať druhý senát ÚS SR. Momentálne je na ústavnom súde 11 sudcov, má ich byť 13.

Začiatkom mája poslal prezident Kiska list predsedníčke Ústavného súdu SR Ivette Macejkovej list, v ktorom upozornil, že stále nedostal rozhodnutie senátu ústavného súdu vo veci troch nevymenovaných kandidátov na ústavných sudcov. Ústavný list odoslal prezidentovi aj účastníkom nález v stredu 13. mája.

Ako potvrdil Kiskov hovorca Roman Krpelan, hlava štátu počká na rozhodnutie druhého senátu o ďalších dvoch sťažnostiach a potom sa rozhodne, ako bude ďalej postupovať.