Výzva premiérovi R. Ficovi

Výzva Medzinárodného mierového výboru a predstaviteľov združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub predsedovi vlády SR Robertovi Fico
Požiadajte pápeža Františka, aby zvolal konferenciu o mieri
Dozrel čas vyzvať svetové osobnosti na zmysluplný a konštruktívny verejný dialóg o mieri. Iste plne chápete, že mier je trvale ohrozený. Svet by mal konečne vnímať, že na tejto Zemi žijú aj malé národy, ktoré nemajú o nič menšie právo a povinnosť starať sa o to, aby vládol mier a boli podmienky pre lepšie životné podmienky všetkých obyvateľov našej planéty.

V súčasnosti nie je menej biedy, hladu, vojen a vôbec ľudského nešťastia ako pri vstupe do nového milénia. Priepastnosť sociálnych rozdielov v dôsledku hospodárskej a osobitne finančnej kolonializácie väčšiny štátov a ich obyvateľstva je bezodnou hlbočinou. Žiaľ, celý rad predstaviteľov veľmocí, mocností a hospodársky silných štátov je presvedčených o svojej výnimočnosti, ale už menej o povinnosti viesť tento svet k ľudskosti.

Z takého poriadku a organizácie v našom svete zákonite vzniká pnutie vo vnútri štátov, ale aj vo vzťahoch medzi štátmi, alebo aj skupinami štátov. Uplynulo už sedemdesiat rokov od konca 2. svetovej vojny, a vojnové konflikty nielen vznikajú a pokračujú, ale aj pretrvávajú akoby im nebolo konca. Skutoční Európania sú znepokojení faktom, že vojna je už aj na ich kontinente.

Pred 83 rokmi Tomáš Baťa vyzýval verejnosť, aby pochopila, že mravná bieda je príčinou a hospodársky úpadok je následkom... Zdôrazňoval, že je treba prekonať krízu dôvery, ale technickými a úverovými zásahmi to nie je možné. „Dôvera je vec osobná a dôveru možno obnoviť len osobným príkladom“.

Náš súčasník pápež František tejto jari viackrát upozornil verejnosť, že globálny ekonomický systém stojaci na uctievaní peňazí, na vojnách, nerovnostiach a nezamestnanosti mládeže nemôže prežiť! Povedal dosť nahlas viac ako nepríjemný názor rovnajúci sa pravde: „My udržujeme po celé generácie systém, ktorý nie je dobrý.“

Lídri súčasného sveta v čase tohoto výroku akoby sa stali nepočujúcimi a bez vyjavenia vôle prejsť od slov k činom. Po vyše tridsiatich rokoch od KEBSu je potrebné opäť sadnúť za okrúhly stôl, ale stále sa nič nedeje. Bol to však pápež František, ktorý kritizoval trvalé zadlžovanie sa jednotlivých štátov a modlu zvanú „nekonečný rast“, hoci aj za každú cenu, a predovšetkým vzývanú obchodom so smrťou.

Je taká autorita vo svete, ktorá má morálne právo pozvať na mierový dialóg a vôbec o bezpečnosti predstaviteľov veľmocí, mocností a zoskupení štátov vo svetovom i regionálnom meradle? Pápež František je takou osobnosťou a podľa všetkého jedinou schopnou otvorenej a verejnej komunikácie o tom, čo je ľudskou prioritou.

Nemennosť poriadku a chodu sveta nie je vopred daná. Pokiaľ má ľudstvo prežiť, tak je najvyšší čas na dialóg, ako zabezpečiť pre každého rovnaké práva na mierový život. Je nutné odtajniť myslenie a jednanie súčasných lídrov a vyžadovať od nich činy, ktorých výsledkom bude trvalý mier.

Za roky, čo žijeme v tomto svete sme sa presvedčili, že pre mocných sú takmer vždy nadovšetko ich štátne, národné a tiež vlastné záujmy. Je vôbec možné, aby sme nadovšetko postavili civilizačné potreby a človečenstvo ako také? Majme na pamäti múdrosť grónských eskimákov, že „nič nie je nemožné“.

Sme presvedčení o platnosti tejto múdrosti z dávnych vekov a preto sa obraciame na vás, aby ste sa pokúsili vyvolať mierovú dynamiku oslovením pápeža Františka.

V Bratislave, 5. júna 2015
Medzinárodný mierový výbor združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub

Hovorcovia: Peter Čatloš a Peter Kasalovský
S obsahom vyslovili súhlas títo dostupní členovia MMV: Zoltán Černák, Mikuláš Miľko, Imrich Béreš, Rudolf Y. Mosny, prof. Jan Keller, prof. Jozef Masarik a prof. Vojtech Tkáč
Za výbor združenia: Ján Gabriel, predseda a Vladimír Pavelka, člen

„O politickej a ľudskej zodpovednosti II.“
K parlamentným voľbám 2016

V rokoch 1993, 1998, 2002 a v roku 2006 pred voľbami do Národnej rady SR sme pripravili diskusné fóra s jednotlivými politickými stranami a ich lídrami. V roku 2010 a potom o dva roky neskôr sme dostali „odkazy“, že všetky politické strany nechcú takéto fóra, iba ak by mohli prezentovať vlastnú úspešnosť, a zároveň jedinečnosť ako garanciu „šťastného zajtrajška“. Na našich postojoch sa nič nemení, a preto aj dnes opakujeme to podstatné z obsahu nášho vyhlásenia z roku 2010.

Viaceré pokusy zo strany vlád a predstaviteľov zastúpených politických strán, ako aj vedeckých pracovísk o vyznačenie nášho hospodárskeho a sociálneho smerovania sa ukázali ako neefektívne, ba až nezmyselné. Je jasné, že nie sme ničím výnimoční, iba ak sebauspokojovaním sa výsledkami hospodárstva na našom území a potom sociálnymi „balíčkami opatrení“, ktoré popierajú princíp zásluhovosti a smerujú k falošnej solidarite.

Je potrebné urobiť dve veci. Diverzifikovať ekonomiku inými odvetviami, najmä potravinárstvom, cestovným ruchom a najnovšími technológiami. A za druhé súbežne opäť vybudovať slovenskú ekonomiku. Ustrnutie na pozíciách pozitívnych predpovedí a milosti zahraničného kapitálu by sa nám vypomstilo na kvalite života, ktorá má veľmi ďaleko k želateľnému stavu.

Je nevyhnutné vytvoriť desaťtisíce nových a trvalých pracovných príležitostí s úplne novým charakterom práce. Kardinálne sa treba vyrovnať s vymožiteľnosťou práva a zabezpečiť právnu istotu a ochranu všetkým občanom bez rozdielu. Nazdávame sa, že to však nepôjde bez radikálnych, rýchlych a efektívnych riešení problémov s rómskym etnikom.

Pred rokmi sme politickým lídrom poskytli našu osnovu, o čom by mali hovoriť v súvislosti s blízkou a vzdialenejšou budúcnosťou: o bytoch - o streche nad hlavou, o zdraví a fyzickej zdatnosti, o mravnosti a morálnej sile, o vzdelanosti a kultúrnosti, o bezpečnosti a dôstojnosti každého občana. Z toho, čo politici načrtli, alebo aj sľúbili sa naplnilo dodnes akurát toľko, že nie sme na tom horšie ako pred piatimi rokmi.

Je naším cieľom, aby sa múdrosť našich ľudí stala poradcom, či priam najbližšími spolupracovníkom novej vládnej garnitúry. Marazmus vo svetovom hospodárstve, no i v niektorých štátoch eurozóny a jeho pretrvávanie nám totiž už neposkytujú žiadnu inú možnosť. Musíme si pomôcť využitím jestvujúcich domácich surovín a zdrojov, ale aj tradícií a to hlavne zainteresovaním obyvateľstva, aby investovalo svoje peniaze do domácich projektov.

Sme pred parlamentnými voľbami. Naším najtvrdším problémom je nevyhnutnosť zmeny myslenia. Aby bolo spravidla kreatívne, humánne, odborné a zmysluplné. U nás sú však v móde retardačné sklony, no i nadutosť príslušníkov novokonštituovanej spoločenskej vrstvy „zázračne bohatnúcich samozvancov“.

Nová vládna garnitúra bude musieť začať vnímať, že je tu viac ako dosť ľudí, ktorí si želajú, aby sme sa pohli vpred pri riešení rámcovo načrtnutých problémov. Prečo by práca na ich riešení nemohla týchto ľudí spájať a tak konečne začať ozajstnú premenu Slovenska, aby sme mali k ľudskému šťastiu bližšie ako v ostatnom svete.

Predstavy máme, dokonca aj postupy, ako na to, ale sme takpovediac slovenskejší viac ako si myslíme. Potrebujeme sa už raz a nastálo sústrediť na to, že chceme byť lepší a najlepší. Rozlúčme sa konečne s priemernosťou, a predovšetkým je potrebné zatrhnúť devastáciu medziľudských vzťahov.

Na rozdiel od vlády, od opozičných strán a ďalších činiteľov našej spoločnosti my vnímame nárok na jednu jedinú kvapku optimizmu pri pohľade do nadchádzajúcich dní. Aj preto, že 20 rokov namiesto skutočnej demokratickej voľby zástupcov ľudu vo volebných obvodoch máme jeden volebný obvod, ktorý pôsobí retardačne na spoločenské vzťahy a vôbec na náš vývoj.

Bratislava, 5. júna 2015
Dr. Peter Kasalovský, stály predstaviteľ združenia Neformálne ekonomické fórum Hospodársky klub od r. 1993.
Ing. Ján Gabriel, predseda výboru združenia