Kiska je do istej miery sklamaním, kritizuje ho politológ

Upozorňuje, že Kiska sľúbil, že bude aktívnym prezidentom. "Tvrdil, že bude pomenovávať kauzy, predvolávať si ministrov, že bude aktívny. To sa s výnimkou predvolania ministra zdravotníctva Viliama Čisláka nedeje. Je príliš pasívny," povedal Baránek.

Kiska má aj svetlé okamihy

Baránek za kontroverzný krok označil Kiskov podpis pod novelou obchodného zákonníka, ktorou vláda riešila aj situáciu v kauze Váhostav. Zároveň však s jeho podpisom prezident uviedol aj desať dôvodov, prečo mu zákon prekáža. "Nemá to logiku," povedal Baránek.

Podľa neho mal Kiska počas prvého roku vo svojom funkčnom období príležitosti, aby "sme ho počuli". Baránek tvrdí, že hoci Kiska nemá výkonnú moc, môže jasne povedať, kde vidí problémy. Takou príležitosťou bol podľa Baránka aj pokus o odvolanie podpredsedu parlamentu Jána Figeľa počas kauzy Váhostav.

Kiskovo pôsobenie označil politológ "do istej miery za sklamanie". Ako Baránek dodal, hlava štátu mala aj svetlé okamihy, "celkovo je však pasívnejší, ako sme čakali".

Kiska chce byť nestranný a nadstranícky prezident

Inaugurácia prezidenta Andreja Kisku bola 15. júna 2014. Kiska vo svojom príhovore povedal, že "nebol som kandidátom vlády, a nebol som kandidátom opozície. A takým - nestranným a nadstraníckym - budem aj prezidentom". Takisto povedal, že bude klásť otázky a bude chcieť počuť odpovede na ne.

Andrej Kiska sa stal po Michalovi Kováčovi, Rudolfovi Schusterovi a Ivanovi Gašparovičovi hlavou štátu v druhom kole prezidentských volieb 29. marca 2014. Podľa oficiálnych výsledkov, ktoré zverejnila Ústredná volebná komisia, získal Andrej Kiska 1 307 065 hlasov oprávnených voličov, čo predstavuje 59,38 percenta odovzdaných hlasov.

Súčasný premiér a Kiskov protikandidát Robert Fico (Smer-SD) dostal hlasy 893 841 oprávnených voličov, čo je 40,61 percenta. Účasť na hlasovaní druhého kola prezidentských volieb tak dosiahla 50,48 percent.