Mursímu potvrdili trest smrti, Erdogan s tým nesúhlasí

Podľa agentúry Reuters súd v neprítomnosti odsúdil na smrť aj vplyvného sunnitského duchovného šejka Jusúfa Kardawího. V neprítomnosti bolo odsúdených aj ďalších 80 ľudí. Súd žiadal pre Mursího trest smrti na svojom pojednávaní v máji. Trest smrti však musel odobriť najvyšší mufti ako hlavná duchovná autorita, ktorá sa v Egypte musí vyjadriť ku každému takémuto rozsudku.

Prokuratúra tvrdila, že Mursí a ďalší vodcovia Moslimského bratstva pripravili s inými islamistickými organizáciami zo zahraničia útoky na väznice. Útoky sa odohrali v roku 2011 - počas revolúcie, ktorá pripravila o moc dlhoročného prezidenta Husního Mubaraka. Práve táto udalosť Mursího údajne vyniesla k moci.

Erdogan vyzýva na zrušenie rozsudkov

Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan nazval v utorok tresty smrti udelené Mursímu a vodcom hnutia Moslimské bratstvo "masakrom zákonov a základných práv".

"Vyzývame medzinárodné spoločenstvo, aby podniklo kroky na zrušenie rozsudkov smrti udelených na príkaz režimu nastoleného štátnym prevratom a tiež kroky na ukončenie tejto cesty, ktorá môže vážne ohroziť mier v egyptskej spoločnosti," uviedol Erdogan vo vyhlásení, ktorým reagoval na verdikty proti Mursímu a lídrom jeho hnutia.

Za konšpiráciu dostal Mursí 25 rokov

Súd v Káhire v utorok vyniesol rozsudok nad Mursím a ďalšími spoluobvinenými aj v prípade ich obvinenia z konšpirácie s radikálnymi moslimskými skupinami v zahraničí. V tomto prípade dostal Mursí 25 rokov väzenia. Identický trest v rovnakom prípade dostal aj duchovný vodca islamistickej organizácie Moslimské bratstvo Muhammad Badí. V kauze padlo aj 17 doživotných trestov, ale aj tresty smrti. Ten dostal aj ďalší z vodcov Moslimského bratstva Chajrat Šátir.

Ako informovala agentúra Reuters, proti rozsudkom v oboch prípadoch je možné sa odvolať. Mursího, súdom delegovaný právnik už medzičasom uviedol, že tak urobí. Moslimské bratstvo oba prípady označuje za spolitizovanú frašku.

Ku kritike sa pridali aj ľudskoprávne organizácie a viacero západných vlád. Vysokopostavený člen Moslimského bratstva a bývalý člen v Mursího vláde Jahjá Hamíd v utorok na tlačovej konferencii v Istanbule na margo procesu v kauze špionáže vyhlásil, že nespĺňal medzinárodné štandardy. Verdikt označil za "klinec do rakvy demokracie v Egypte".

Moslimské bratstvo odmieta napojenie na islamistov

Moslimské bratstvo, ktoré po Mubarakovom páde vyhralo prvé parlamentné i prezidentské voľby v Egypte, je od Mursího zosadenia armádou terčom prenasledovania bezpečnostnými zložkami. V potýčkach s políciou prišli o život stovky priaznivcov islamistického hnutia a ďalších najmenej 40.000 ich je väznených alebo súdených.

Egyptské úrady pred časom označili Moslimské bratstvo za teroristickú organizáciu a zakázali ho. Ako dôvod uviedli násilnosti, ku ktorým došlo počas niektorých demonštrácií zvolaných islamistami, ako aj útoky na bezpečnostné zložky. Moslimské bratstvo však tvrdí, že je oddané myšlienke nenásilného aktivizmu, a odmieta obvinenie, že je napojené na radikálnych islamistov, ktorí podnikajú útoky na príslušníkov egyptskej armády a polície na Sinajskom polostrove vymykajúcom sa spod kontroly vlády v Káhire.

Vláda však medzi týmito dvoma islamistickými organizáciami nerobí rozdiel. Prezident Abdal Fattáh Sísí, ktorý sa v roku 2013 ujal moci po Mursího zosadení a vlani v júni vyhral prezidentské voľby, tvrdí, že Moslimské bratstvo predstavuje vážnu hrozbu pre bezpečnosť Egypta.