Ľudia podzemné garáže pri Justičnom paláci nechcú

Nesúhlas s podzemnými garážami v utorokdo Primaciálneho paláca prišla vyjadriť približne tridsiatka obyvateľov z okolia Justičného paláca. Boja sa totiž o parčík pri krajskom súde, ktorý v súčasnosti radi využívajú na oddych. Krajský súd síce tvrdí, že na streche podzemných garáži zeleň zachová, no aktivisti tvrdia, že to už nebude ozajstný park.

"To nebude reálny park, je to strecha pokrytá nejakou zeleňou a neposkytuje to, čo ľudia očakávajú od zelene," povedal na utorňajšej verejnej diskusii aktivista Matej Vagač s tým, že v parku by pribudlo aj technické zariadenie garáží, vjazdy či výjazdy.

Navyše, súd podľa nich novú garáž nepotrebuje, využívať vraj môže neďaleké garáže na Námestí Martina Benku, ktoré sú podľa ľudí prázdne. Od súčasného vedenia mesta preto obyvatelia žiadajú, aby zámer výstavby podzemných garáží stopli. Viceprimátorka Bratislavy Iveta Plšeková hovorí, že radnica plánuje krajský súd vyzvať, aby zvážili, či im nepostačia garáže na Námestí Martina Benku.

Zatiaľ nejestvuje ani projekt

Mesto chce so súdom rokovať o tomto zámere, dodnes totiž podľa Plšekovej nevideli ani projekt. Ten však krajský súd zatiaľ nemá, pripraviť ho majú do konca júna 2016. Zástupca Krajského súdu v Bratislave Lukáš Kapičák hovorí, že zatiaľ ide len o myšlienku.

Potrebu podzemných garáží vysvetľuje zlou dopravnou situáciu v tejto lokalite. Projekt chce investor pripravovať v spolupráci s verejnosťou. Rozbehnúť plánujú participatívny proces a zapojiť do plánovania aj občanov.

"Chceme to urobiť tak, aby vaše pripomienky a návrhy boli zahrnuté," vysvetlil jeden z architektov spolupracujúcich s investorom Matej Grébert rozhnevaným obyvateľom, ktorí sa už dlhšie sťažujú, že ich o zámere nikto vopred neinformoval.

Súd obyvateľov o zeleň pripraviť nechce

Obyvatelia proti myšlienke postaviť podzemné garáže pri Justičnom paláci bojujú už nejaký čas. Spísali aj petíciu, pod ktorú sa podpísalo vyše 3 600 ľudí a mestskí poslanci ju vzali na vedomie. Ľudia sa totiž obávajú, že prídu o zeleň, straší ich aj zahustenie automobilovej dopravy, zníženie kvality života či zhoršenie životného prostredia.

Krajský súd v Bratislave však tvrdí, že obyvateľov o zeleň pripraviť nechcú. Verejný priestor chcú podľa architektov spolupracujúcich s investorom zachovať a dokonca ho zlepšiť. "Projekt vieme riešiť tak, že v priestore nemusia byť vyrúbané stromy. Chceme tu zachovať zeleň, a nie to tam vybetónovať," povedal ľuďom Grébert.

Podľa architektov v parčíku pri súde môžu ostať aj odrastené stromy, ktoré tam dnes sú, výstavba garáží sa ich vraj nedotkne. Navyše, zachovanie zelene v parčíku požaduje od investora aj bratislavská radnica. Projekt má počítať so zachovaním zeminy na streche garáže minimálne v hrúbke dva metre. Súd bude mať tiež povinnosť vysadiť stromy s obvodom minimálne 18 centimetrov.

Súd má pozemky v parku prenajaté

Pozemky v parku pred Justičným palácom prenajalo Krajskému súdu v Bratislave ešte bývalé vedenie hlavného mesta v septembri 2014. Vyše 5 200 metrov štvorcových môže Krajský súd v Bratislave užívať počas 25 rokov za jedno euro ročne.

Nájomná zmluva je účinná od novembra 2014. Podmienky nájomnej zmluvy sú nastavené tak, že mesto vie v prípade, že si súd nebude plniť povinnosti, od zmluvy odstúpiť. Do konca júna 2016 musí mať súd pripravený investičný zámer ku garážam, ktorý musí byť do konca roka 2017 odsúhlasený.

Jednou z podmienok je napríklad to, že súd musí mať do konca roka 2018 vydané územné rozhodnutie, najneskôr o dva roky neskôr stavebné povolenie a do konca roka 2023 musia byť garáže skolaudované.