Únia predĺžila sankcie voči Rusku, Moskva odpovedá hrozbami

Ruské ministerstvo zahraničných vecí vyjadrilo v pondelok hlboké sklamanie nad tým, že "v EÚ sa znova presadil názor rusofóbnej loby". Ruský rezort diplomacie takto komentoval rozhodnutie Rady EÚ pre zahraničné záležitosti predĺžiť sankcie uvalené na Rusko. Ruské ministerstvo pripomenulo, že "kľúč na urovnanie vnútroukrajinskej krízy bol a zostáva v rukách Kyjeva".

Všetko o napätej situácii na Ukrajine sa dočítate ----> TU.

K rozhodnutiu Bruselu sa v pondelok vyjadril aj šéf kancelárie ruského prezidenta Sergej Ivanov, ktorého neprekvapuje, že k predĺženiu sankcií "došlo práve v pondelok - v Deň pamiatky a smútku" za obeťami Veľkej vlasteneckej vojny, ktorý si v Rusku pripomínajú v deň výročia vpádu nemeckých vojsk na územie Sovietskeho zväzu z 22. júna 1941.

Na otázku novinárov, či oznámenie o predĺžení sankcií v tento deň nepovažuje za prejav cynizmu, Ivanov odpovedal: "Vás to prekvapuje? Mňa, bohužiaľ, už dávno nie".

Odporúčame:

Na východe Ukrajiny zúria boje, zomrelo najmenej šesť ľudí

Rusko napína svaly, zastavme ho, znie z GLOBSEC-u

Moskva prijme recipročné opatrenia

V reakcii na rozhodnutie EÚ predĺžiť platnosť sankcií uvalených na Rusko prijme Moskva recipročné opatrenia, uviedol v pondelok hovorca ruského prezidenta Dmitrij Peskov. Pripomenul, že pokiaľ ide o sankcie, základom prístupu Ruska je princíp vzájomnosti. Pred novinármi, ktorí ho žiadali o komentár k rozhodnutiu Rady EÚ pre zahraničné záležitosti predĺžiť platnosť sankcií voči Rusku do 31. januára 2016, Peskov znova uviedol, že Rusko považuje tieto opatrenia za ničím nepodložené a protiprávne. Dodal, že Moskva nikdy nebola iniciátorkou sankčných opatrení.

Agentúra TASS informovala, že predseda ruskej vlády Dmitrij Medvedev v pondelok nariadil vicepremiérovi Sergejovi Prichoďkovi pripraviť pre prezidenta Vladimira Putina návrh na predĺženie odvetných opatrení prijatých Ruskom v reakcii na sankcie EÚ. Platnosť ruských sankcií sa bude predlžovať recipročne - o šesť mesiacov. Rusko vlani zakázalo dovoz potravín západoeurópskej výroby v reakcii na sankcie EÚ uvalené na fyzické a právnické subjekty z Ruska a východu Ukrajiny.

Peskov pripomenul, že sankcie EÚ poškodzujú záujmy nielen podnikateľov a zamestnancov v Rusku, ale aj záujmy platcov daní európskych krajín. Od marca roku 2014 západné krajiny uvalili na Rusko sankcie v niekoľkých vlnách kvôli postoju Moskvy k vývoju na Ukrajine.

Sankcie by mohli zmraziť konflikt medzi Moskvou a Bruselom

Predseda zahraničného výboru ruskej Štátnej dumy Alexej Puškov sa domnieva, že predĺženie sankcií EÚ voči Rusku povedie k zmrazeniu súčasného politického konfliktu medzi Moskvou a Bruselom. Upozornil, že EÚ nevyvíja na Kyjev tlak, aby plnil mierové dohody podpísané v Minsku. "Tu vzniká slepá ulička pri urovnaní konfliktu, lebo Kyjev neprestáva s ostreľovaním, v dôsledku ktorého zomiera civilné obyvateľstvo," vysvetlil Puškov.

V slepej uličke sú podľa Puškova aj vzťahy Ruska a EÚ, lebo Brusel "nerozširuje sankcie, ale ich ani nezmäkčuje, ani ich postupne neruší". Upozornil, že keby EÚ začala postupne prehodnocovať sankcie, vyvolalo by to pozitívnu dynamiku, lebo by nasledovali odvetné opatrenia Moskvy, "čo by v perspektíve prinieslo istú normalizáciu vzťahov". Puškov okrem toho vyslovil podozrenie, že na rozhodovanie EÚ mali vplyv USA.

Moskva obvinenia striktne odmieta

Podnetom na uvalenie prvej vlny sankcií bolo vlani na jar pripojenie Krymského polostrova a mesta Sevastopoľ k subjektom Ruskej federácie, ku ktorému došlo na základe sporného referenda neuznaného medzinárodným spoločenstvom. Tento krok však na východe Ukrajiny povzbudil proruské sily odmietajúce novú vládu, ktorá sa moci ujala po zosadení proruského prezidenta Viktora Janukovyča.

Spory medzi Donbasom a Kyjevom prerástli do ozbrojenej konfrontácie. Kyjev i Západ obviňujú Moskvu, že podporuje proruských separatistov, čo však Rusko striktne odmieta.