Gréci urobili krok od priepasti, zavládol opatrný optimizmus

Mimoriadny summit lídrov eurozóny, ktorý sa skončil v pondelok krátko pred polnocou, vyústil do politického odkazu, že nové proreformné návrhy gréckej vlády sú podstatným dokumentom, ktorým sa v najbližších dvoch dňoch budú zaoberať Európska centrálna banka (ECB) a Medzinárodný menový fond (MMF). Ministri financií eurozóny dostali čas do stredajšej polnoci, aby odobrili alebo odmietli reformné úsilie Atén.

Odporúčame:

Grécko a veritelia sa môžu dohodnúť, povedal po summite Fico

Banky by odchod Grécka z eurozóny zvládli, myslí si Moody´s

Grécko je z eurozóny už jednou nohou von, tvrdí Procházka

ECB zvýšila limit na núdzové úvery pre grécke banky

Nasledovných 48 hodín bude absolútne dôležitých

Predseda Európskej komisie (EK) Jean-Claude Juncker po skončení summitu uviedol, že návrhy, ktoré grécka vláda v pondelok predložila na posúdenie - hoci prišli s určitým oneskorením -, sú významným krokom pre splnenie očakávaní troch hlavných veriteľov zapojených do záchranného procesu gréckych štátnych dlhopisov.

"Verím, že euroskupina v stredu dodá výsledky, ktoré potom vo štvrtok budú predložené Európskej rade. Som presvedčený, že to nie je len náš zámer dokončiť rozhodovací proces v priebehu tohto týždňa - dokončíme proces ešte tento týždeň," vyjadril nádej predseda exekutívy EÚ.

Na druhej strane litovská prezidentka Dalia Grybauskaite uviedla, že pondelňajší summit bol dobrý z hľadiska procesu, avšak zlý čo sa týka samotného výsledku. "Nasledovných 48 hodín bude absolútne dôležitých. Ešte stále nemáme pocit, že grécka vláda naozaj chápe, čo by sa mohlo stať ... ak nezoberie zodpovednosť za budúcnosť krajiny do vlastných rúk," pripomenula litovská prezidentka.

Grécki poslanci možno odmietnu nové reformné návrhy vlády

Grécki poslanci by mohli odmietnuť podporiť aktuálnu ponuku reforiem zo strany gréckej vlády veriteľom. Vyhlásil to v utorok vysokopostavený člen gréckej vládnej strany Syriza Alexis Mitropoulos. "Som presvedčený, že bude ťažké, aby program, tak ako ho vidíme... prešiel," povedal Mitropoulos pre Mega TV.

Hovorca gréckej vlády Gabriel Sakellaridis v utorok zároveň poznamenal, že Grécko by mohlo predĺžiť súčasný úverový program v prípade, že veritelia adekvátne zareagujú na finančné potreby krajiny. Vláda podľa neho bude súhlasiť, ak veritelia "súčasný program rozšíria o body, ktoré riešia problém s financovaním".

Tusk vyzval na koniec "obviňovacej hry"

Šéf Eurogroup Jeroen Dijsselbloem označil nový grécky dokument za komplexný, pričom ho považuje za "základ pre reštart rokovaní". "Budeme pracovať veľmi tvrdo v nasledujúcich dňoch... aby sme dosiahli dohodu tento týždeň," povedal Dijsselbloem.

Predseda Európskej rady Donald Tusk vyhlásil, že nastal sľubný vývoj. Zároveň vyzval na koniec "obviňovacej hry" medzi Gréckom a veriteľmi.

V návrhu Grécko ponúklo postupný nárast dôchodkového veku k hranici 67 rokov a obmedzenie predčasných dôchodkov. Rovnako ponúklo reformu dane z pridanej hodnoty (DPH) a stanovenie hlavnej sadzby na úrovni 23 percent. Rovnako Grécko prisľúbilo dodatočné dane zacielené na spoločnosti a bohatú vrstvu.

Minister hospodárstva George Stathakis pre BBC povedal, že grécka vláda neprekročila "červené čiary", keďže neškrtá dôchodky a mzdy, pričom taktiež nedvíha DPH na elektrickú energiu.

Premiér označil summit za politické gesto

Vo všeobecnosti sa konštatuje, že návrh Grécka, ktoré predložilo veriteľom, je krok správnym smerom a mohla by vzniknúť dohoda. Uviedol to slovenský premiér Robert Fico po skončení mimoriadneho summitu venovanému situácii v Grécku. VIAC SA DOČÍTATE V TOMTO ČLÁNKU.

Mimoriadny summit označil premiér za politické gesto, že krajinám EÚ záleží na situácií. Ak by sa summit nekonal, tak by podľa neho mohol nastať ešte väčší tlak na grécke banky. Pripomenul, že do víkendu Gréci z bankomatov vybrali viac ako 4 miliardy eur. V pondelok sa odhaduje výber na úrovni 1,2 miliardy eur.

Grécko je na pokraji bankrotu

Grécko sa v roku 2010 ocitlo na pokraji štátneho bankrotu a krajina musela požiadať o finančnú pomoc. Od EÚ a MMF Atény získali dva úverové programy v celkovom objeme zhruba 240 miliárd eur. Poslednú splátku z existujúceho programu veritelia odmietajú uvoľniť až do zhodnotenia reformných plánov novej vlády.

Rozhovory viaznu na nezhodách medzi Gréckom a veriteľmi týkajúcich sa rozpočtových cieľov, dôchodkov a reforiem na trhu práce. Platobná neschopnosť hrozí Grécku už koncom tohto mesiaca, kedy majú Atény splatiť MMF dlžnú čiastku v celkovej výške 1,6 miliardy eur. O osude Grécka budú rozhodovať už v stredu ministri financií eurozóny, ktorých rozhodnutie potom ovplyvní priebeh dvojdňového summitu EÚ (25.-26. júna).