Rómovia diskutovali o faktoch zo zásahu v Moldave

Odporúčame:

Od zásahu v Moldave sa neprijali opatrenia, tvrdí Dubovcová

A to najmä vtedy, keď existujú jasné dôkazy, povedal to v stredu na tlačovej konferencii v Bratislave regionálny zástupca pre Európu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva Paul d´ Auchamp. Beseda bola súčasťou diskusie, ktorú v Bratislave zorganizovalo Európske centrum pre práva Rómov (ERRC). "Ak polícia, či dokonca vláda obhajujú ľudí, ktorí to spáchali, bude sa to diať znovu a môžu sa stať ešte horšie veci," pripomenul. Prípad predstavuje podľa neho len vrchol ľadovca, nie je izolovaným prípadom. Aj on však poukázal na nezávislú kontrolu polície, akú navrhuje i verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. No v prípade vyšetrovania zásahu polície sa za dva roky nič nestalo, doplnil.

OSN sa obáva nejasných záverov

Organizácia spojených národov sa preto obáva toho, že jasné závery z vyšetrovania nikdy nebudú, čo môže podľa Paula d´ Auchamp viesť k ďalším podobným incidentom. "Každý má svoje ľudské práva, ktoré sa vzťahujú na každého bez rozdielu. Ak sa porušujú, je povinnosťou každého štátu, aby riadne zasiahol a prijal potrebné opatrenia," povedal. OSN preto bude Slovensko vo svojich snahách podporovať.

Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová chce na neprijatie svojich opatrení, ktoré po zásahu navrhla, upozorňovať stále. Chce takto vyvíjať tlak na inštitúcie, aby opatrenia prijímali a aj takýmto spôsobom na zodpovedné orgány apelovať. Zásah v osade Budulovská nebol podľa nej v demokratickej spoločnosti nevyhnutný, pričom sa nemal vôbec uskutočniť. "Doteraz nemáme odpoveď na otázku, či zásah bol alebo nebol nevyhnutný," upozornila. Ombudsmanka medzi svoje navrhované opatrenia zaradila používanie kamier pri zásahoch i na oddeleniach či zriadenie nezávislého vyšetrovacieho orgánu.

Kamerové snímanie zásahov polície navrhuje i rómsky splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák. "Stojím si za tým, že ak by polícia zásah v Moldave snímala, nemusíme sa tým teraz zaoberať a mali by sme jasné odpovede na to, či postupovala legitímne a oprávnene, a či bol jej zásah v súlade so zákonom," povedal novinárom. Dúfa však, že naše orgány zásah objektívne posúdia.

Za pozitívny posun považuje nariadenie policajného prezidenta Tibora Gašpara. Podľa neho musia byť policajné zásahy, ktoré budú pod jednotným alebo priamym velením, pod dozorom kamier. Je to však len nariadenie, ktoré môže nový prezident PZ kedykoľvek zrušiť. Jana Dubovcová však upozornila na to, že toto nariadenie sa netýka razií, aká bola v Moldave nad Bodvou. Tá totiž nebola pod jednotným velením a nariadenie sa tak na ňu nevzťahuje. "Pomohlo by, keby mal každý policajt kameru a jeho konanie by bolo snímané," doplnila ombudsmanka. Podľa nej však nie je v prípade jej opatrení potrebné prijať novú legislatívu, môže ísť o interný predpis či vnútrorezortné nariadenie.

Poškodení cítia nespravodlivosť

Podľa advokáta obyvateľov osady Budulovská Stanislava Jakubčíka je postup vyšetrovateľa neštandardný. Orgány činné v trestnom konaní vyšetrovanie naťahujú, pričom predlžovanie času má podľa neho podstatný vplyv na doriešenie. "Orgány nevykonávajú dôslednú prácu," poznamenal. Ani samotní poškodení necítia, že by vyšetrovanie prebiehalo spravodlivo. "Polícii sa nami nechce zaoberať," povedal aktivista Milan Hudák, ktorý je jednou z obetí razie polície spred dvoch rokov. Ako dodal, na výsluchoch cíti, že to je len formalita.

Desiatky policajtov zasahovali 19. júna 2013 v osade Budulovská v Moldave nad Bodvou a v obci Drienovec. Polícia hovorí o plánovanej pátracej akcii. Zasahovalo 63 policajtov, ktorí predviedli 15 osôb. Totožnosť chceli zistiť u ôsmich ľudí, piatich riešili pre priestupok a ďalších dvoch pre podozrenie z trestného činu útoku na verejného činiteľa. "K použitiu donucovacích prostriedkov došlo len voči tým osobám, ktoré neposlúchli výzvy polície a pri zákonných dôvodoch na predvedenie kládli aktívny odpor," tvrdí polícia.