Smer chce prekaziť vymenovanie Čentéša, obáva sa platforma

Ako povedala dnes na tlačovej besede predsedníčka poslaneckého klubu SDKÚ-DS Lucia Žitňanská, v prípade schválenia by navrhovaný zákon vstúpil aj do začatého konania Čentéša, ktorý sa sťažuje na nevymenovanie do funkcie.

Zákon by tak zmenil pravidlá hry aj v tomto konaní a to je podľa Žitňanskej problém. "Je problém, ak by na návrh vlády vstúpil parlament do prebiehajúceho konania Čentéša. Môže to mať pokračovanie aj v Štrasburgu,“ povedala Žitňanská.
Súboj o obsadenie prokuratúry

Žitňanská zároveň pripomenula, že minister spravodlivosti Tomáš Borec povedal, že nie je záujem riešiť tento zákon v skrátenom legislatívnom konaní. „V nedeľu prišla pozvánka na rokovanie parlamentu s tromi zákonmi vrátenými prezidentom. Pre tieto tri zákony nie je potrebné zvolávať schôdzu. Môžu byť prerokované na rokovaní v máji,“ uviedla.

Vláda podľa nej pravdepodobne uvažuje predložiť návrh na skrátené legislatívne konanie. „Pokiaľ by to urobila, je to politický vstup vlády, parlamentu a Smeru do prebiehajúceho konania. Je to potvrdenie toho, že tu ide o mocenskopolitický súboj o obsadenie generálnej prokuratúry Smerom-SD,“ vyhlásila.

Žitňanskej prekáža, že zákon vstupuje do živého konania. „Návrh neobsahuje prechodné ustanovenia, ktoré by vylučovali vstúpiť do prebiehajúceho konania. Ak by bol zákon prerokovaný v štandardnom procese, mali by sme možnosť na dvoch schôdzach NR SR diskutovať. Ak by prišiel návrh na skrátené konanie, za 24 hodín sa nič nevyrieši a bol by to signál, že nie je ani záujem diskutovať,“ dodala. Ústavný súd má podľa nej stále priestor, aby sa vedel s prípadom Čentéša vyrovnať sám.
Neúcta k ústave

Predseda poslaneckého klubu KDH Pavol Hrušovský má tiež isté obavy z náhle zvolanej schôdze NR SR. „Zdá sa mi málo pravdepodobné, že jediným dôvodom je prerokovať návrhy zákonov vrátené prezidentom,“ povedal s tým, že sleduje s istými obavami vývoj prípravy legislatívy, ktorá má zmeniť podmienky na ústavnom súde v prípade vznesenia námietok zaujatosti proti niektorým sudcom súdu. „Vnímame to ako pokračujúci zápas o ovládnutie Generálnej prokuratúry, ako zvoleného kandidáta Čentéša dostať z hry von,“ vyhlásil.

Prvok retroaktivity je podľa neho prejavom neúcty k ústave. Hrušovský si myslí, že ak bude prijatý zákon, NR SR bude voliť nového generálneho prokurátora a Čentéš bude vylúčený z možnosti byť na základe platnej voľby vymenovaný za generálneho prokurátora. Prípadné schválenie zákona považuje predseda poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos za ďalšie pošliapanie demokratických princípov štátu. Most-Híd preto nesúhlasí s takým návrhom.

Vláda sa v stredu rozhodla novelizovaním zákona o organizácii Ústavného súdu SR vyriešiť patovú situáciu na ústavnom súde, ktorá vznikla v súvislosti s procesom voľby generálneho prokurátora. Uplatňovať sa bude doktrína nevyhnutnosti vyplývajúca z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov.

Doktrína umožňuje pojednávať a rozhodovať vo veci sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, lebo ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, respektíve odopretiu spravodlivosti. Kabinet schválil novelu zákona, ktorá doktrínu zavádza. Návrh zákona na rokovanie vlády predložil minister spravodlivosti Tomáš Borec.

Ústavný súd SR čelí situácii, do ktorej sa dostal po námietkovej vojne, keď Jozef Čentéš a prezident republiky Ivan Gašparovič postupne namietali zaujatosť jednotlivých sudcov. Ústavná sudkyňa Marianna Mochnáčová ostala jediná, voči ktorej ani prezident, ani Čentéš nevzniesli námietku.