Školy čakajú zmeny, politici budú odobrovať riaditeľov škôl

Návrh, ktorý predložil poslanec za Smer-SD Ľubomír Petrák, vytvára možnosť poskytnúť príspevok na organizovanie školy v prírode v základnej škole a na organizovanie kurzov pohybových aktivít v prírode v školách pripravujúcich na povolanie (základnej škole, strednej škole vrátane špeciálnych škôl).

Zriaďovateľ bude môcť odmietnuť návrh na riaditeľa školy

Výška príspevku na žiaka bude závislá od disponibilných zdrojov ministerstva školstva a ministerstva vnútra vyčlenených na tento účel a počtu žiakov v príslušných ročníkoch škôl. "Cieľom tohto návrhu je zvýšiť kvalitu výchovno-vzdelávacieho procesu v školách, a to účasťou žiakov na uvedených aktivitách," povedal Petrák pre agentúru SITA s tým, že príspevok je určený len na uvedený účel. Pre adresnosť príspevkov môže škola príspevky použiť len jedenkrát za celé štúdium na žiaka príslušného druhu školy.

Parlament spolu s novelou schválil aj pozmeňujúci návrh poslanca za Smer-SD Ľubomíra Petráka, podľa ktorého bude môcť zriaďovateľ dvakrát po sebe odmietnuť kandidáta na riaditeľa školy, ktorého navrhla rada školy na základe výberového konania.

V druhom prípade však nesúhlas zriaďovateľa s kandidátom na riaditeľa musí potvrdiť hlasovaním obecné zastupiteľstvo trojpätinovou väčšinou. V takom prípade o novom riaditeľovi školy rozhodne výberové konanie a nie rada školy. Podľa Petráka sa tak zrovnoprávni postavenie zriaďovateľa, ktorý je zodpovedný za financovanie a chod školy.



Ministerstvo školstva sa rozhodlo pre kompromisné riešenie

Podľa súčasného znenia zákona o štátnej správe v školstve zriaďovateľ vymenúva riaditeľa školy na návrh rady školy na základe výberového konania. Návrh rady školy je pritom pre zriaďovateľa školy záväzný.

Ministerstvo školstva na samom začiatku kreovania zákona navrhovalo právo veta pre zriaďovateľa, ak by nesúhlasil s kandidátom navrhnutým radou školy. Proti pôvodnému návrhu ministerstva vystúpili školské odbory, Slovenská komora učiteľov, ale aj Generálna prokuratúra SR.

Navrhovaná úprava ministerstva podľa odborárov potierala demokratické princípy rozhodovania školskej samosprávy, vytvárala priestor pre politické nominácie riaditeľov, korupciu a rodinkárstvo a potierala princíp rovnosti príležitostí. Rezort školstva sa preto rozhodol pre kompromisné riešenie, ktoré zachováva právo veta pre zriaďovateľa v prvom výberovom konaní a zároveň sa ponecháva demokratické postavenie rady školy. Petrákov návrh to však mení, hlavné slovo bude mať v druhom prípade zastupiteľstvo.

Zmení sa termín zápisu detí

Novela mení termín zápisu detí do prvého ročníka v základných školách. Zápis sa namiesto pôvodného termínu od polovice januára do polovice februára posunie na nový termín, a to od začiatku do konca apríla. Odborári pritom hovoria o pozitívnej zmene vzhľadom na to, že u detí v tomto veku môže trojmesačné obdobie zohrávať významnú úlohu v ich vývine.

Základné a stredné školy budú môcť po novom vzdelávacie štandardy využiť ako učebné osnovy. Vzdelávacie štandardy pritom vymedzujú požiadavky, ktoré majú žiaci splniť v rámci konkrétneho časového intervalu. Ak škola prevezme vzdelávacie štandardy štátneho vzdelávacieho programu ako učebné osnovy do svojho školského vzdelávacieho programu, ide o výrazné zníženie administratívnej záťaže učiteľov.

Školám sa zároveň naďalej ponecháva možnosť tvorby vlastných učebných osnov jednotlivých predmetov. V prípade materských škôl bude tiež možné využiť vzdelávacie štandardy jednotlivých vzdelávacích oblastí ako učebné osnovy školského vzdelávacieho programu.

Zmeny sa dotknú aj kontroly škôl inšpekciou

Zmeny nastanú aj pri kontrole škôl inšpekciou. Školská inšpekcia bude môcť označovať vo svojej správe konkrétne subjekty, pri ktorých identifikovala pozitíva a negatíva. "Je najvyšší čas na poukazovanie konkrétnych negatívnych aj pozitívnych príkladov, a tým efektívnejšie pôsobiť na správanie a činnosť ostatných inštitúcií," dodal vedúci úradu odborového zväzu Juraj Stodolovský. Hlavný školský inšpektor navyše bude môcť dať návrh na vyradenie školy alebo školského zariadenia zo siete, ak pri nich zistí závažné nedostatky.

Pre motivovanie odborníkov z praxe sa podľa návrhu zákona zvyšuje počet hodín týždenného úväzku zo sedem na desať, keď sa od učiteľa profesijných predmetov - odborníka z praxe nevyžaduje doplňujúce pedagogické štúdium. Toto pravidlo sa bude vzťahovať len na vyučovanie profesijných predmetov. Na jednej strane to podľa odborárov pomôže odborným školám a školám s malým počtom žiakov, na druhej strane to však podľa nich môže viesť k zníženiu kvality vyučovania a pedagogického procesu.

Zastupiteľský úrad bude po novom musieť na základe zákona oznámiť ministerstvu školstva vznik zahraničnej školy na území Slovenska. Dôvodom je evidencia takýchto škôl.

Problematickým je aj nastavenie kreditového systému

Problematickým bodom, ktorý zákon upravuje, je aj nastavenie kreditového systému. Slovenská komora učiteľov dlhodobo kritizuje sedemročnú platnosť kreditov, ktoré učitelia získali. Toto ustanovenie pritom podľa komory zrušila novela zákona z roku 2011 s účinnosťou od 1. januára 2013. Následne však účinnosť posunul zákon na 1. januára 2015 a neskôr na 1. januára 2016. Novelou sa má účinnosť posunúť až na 1. januára 2018. Práve s tým komora učiteľov zásadne nesúhlasí a navrhuje, aby obmedzená platnosť kreditov prestala platiť 1. septembra 2015.

"Sedemročná platnosť kreditov je v zjavnom rozpore s celým systémom vzdelávania a vykonávaním skúšok, ktoré overujú nadobudnutie vedomostí, zručností a spôsobilostí. Platnosť po siedmich rokoch nestrácajú ani záverečné učňovské skúšky, maturitné skúšky, bakalárske skúšky, magisterské skúšky, ale ani napríklad rôzne osvedčenia - od zváračského listu cez masérsky certifikát až po vodičské oprávnenie," myslí si komora učiteľov.

Zákon má po podpísaní prezidentom nadobudnúť účinnosť 1. septembra 2015.