Opozícia chce slovenskú hudbu v rádiách, ale nie príkazom

Rádiá by mohli mať problém naplniť kvóty

Slovenská hudba áno, ale nie príkazom, reagovali v stredu v parlamentnej rozprave viacerí opoziční poslanci na novelu zákona o vysielaní a retransmisii, ktorá prikazuje rádiám hrať viac slovenskej hudby.

Nezaradený poslanec Viliam Novotný konštatoval, že na slovenskej hudbe vyrástol a na Elán nedá dopustiť, ale rádiám by napriek tomu povinne neprikazoval, aby hrali slovenskej hudby viac. Poslanec za SaS Martin Poliačik si myslí, že Slovenský rozhlas hrá slovenskej hudby dostatok a snaží sa ju propagovať. Upozornil, že príkaz na viac slovenskej produkcie v rádiách nepovedie k rozmanitosti a rozvoju slovenskej hudobnej scény, budeme akurát počuť viac hudby na spôsob Kristín a Desmodu.

Slovenské rádia podľa jeho slov môžu mať problémy napĺňať stanovené kvóty slovenskou hudbou, podobne ako vo Francúzsku, ktoré je niekoľkonásobne väčšie. Poslucháčov môžu kvóty podľa Poliačika zároveň obrať o množstvo kvalitnej hudby zo zahraničia.

Slovensku chýba podľa Vášáryovej vízia

Minister kultúry Marek Maďarič sa čuduje tomu, aby tantiémy za hranie hudby odchádzali zo Slovenska v drvivej miere zahraničným umelcom a považuje za prirodzené, aby rádiá hrali viac slovenských piesní. Podobne legislatíva stanovuje rozsah pôvodnej tvorby aj vo viacerých európskych štátoch.

"Áno, počúvali sme Elán, lebo má v textoch básnika," povedala nezaradená poslankyňa Magda Vášáryová. Problémom dnešnej slovenskej hudby a filmov podľa nej je, že "všetci chcú robiť úplne všetko". Filmári si tak sami píšu scenáre, hudobníci si sami píšu texty a kvalita produkcie sa prirodzene znižuje.

Vášáryová rozumie tomu, že susedné Rakúsko si chráni mediálny trh pred Nemeckom a Švajčiarskom, čo však chýba Slovensku, je podľa opozičnej poslankyne vízia, ako nakladať s mediálnym priestorom a rozvíjať slovenskú kultúru.

Aspoň jedna pätina musia byť nové skladby

Ministerstvo kultúry návrhom zavádza povinné kvóty pre vysielanie slovenskej hudby v rádiách. Rozhlasoví vysielatelia s licenciou, teda súkromné rádiá, budú musieť v roku 2016 vyhradiť slovenskej hudbe najmenej 20 percent a od roku 2017 najmenej 25 percent času z vysielania hudby.

Verejnoprávny Slovenský rozhlas má v roku 2016 hrať najmenej 30 percent a od roku 2017 35 percent slovenskej hudby. Ide o podiely za každý mesiac a SRo ich "bude musieť dosiahnuť v každej rozhlasovej programovej službe osobitne". Z podielu odvysielaných slovenských hudobných diel má byť najmenej jedna pätina nových. Počítať sa budú iba tie slovenské piesne, ktoré zaznejú od 6:00 do 24:00.

Za slovenské hudobné dielo rezort kultúry považuje "hudobné dielo s textom alebo bez textu, ktorého najmenej jeden autor hudby alebo najmenej jeden autor textu je, alebo bol štátnym občanom SR, alebo má či mal na jej území trvalý pobyt; hudobné dielo s textom alebo bez textu, predvedené najmenej jedným výkonným umelcom, ktorý je alebo bol štátnym občanom SR, alebo má či mal na jej území trvalý pobyt, alebo hudobné dielo s textom v slovenskom jazyku".

Babitzová hovorí o zániku rádií

Návrh zaviesť kvóty pre slovenskú hudbu vo vysielaní rozhlasových staníc priamo ohrozuje existenciu súkromných rozhlasových staníc na Slovensku. Na tlačovej konferencii to vyhlásila predsedníčka strany Šanca Eva Babitzová, ktorá je spoluzakladateľkou Rádia Expres a dlhé roky bola jeho generálnou riaditeľkou. "Tento návrat o 20 rokov dozadu roztočí špirálu ich úpadku a pán premiér si do zbierky svojich indiánskych mien môže pridať ďalšie – "Ten, čo zničil slovenské rádiá," myslí si Babitzová.

Podpredseda Šance Viliam Novotný navyše upozorňuje, že časy rozhlasu po drôte sú dávno preč a dnešných poslucháčov štát nedonúti počúvať to, čo nechcú. "Hudba je všade a môžu si ju ľahko vybrať sami. Ak zničíme rádiá, mladí nebudú zo slovenskej hudby poznať ani to, čo poznajú dnes," varuje poslanec.

Rádiá budú hrať pre politikov

Tento príbeh podľa neho trvá už dlhšie a vyvoláva podozrenie, že nikdy nebol o podpore slovenskej kultúry. Naposledy bol pokusom o prekrytie Váhostavu, ešte predtým pokusom starnúcich umelcov kamarátiacich sa so Smerom zariadiť si dividendy.

Štát chce zasiahnuť do súkromného podnikania a donútiť vysielateľov, ktorí svoje playlisty zostavujú odborne a za pomoci výskumov, aby hrali to, čo politici chcú. Dôsledkom môže byť, že rádiá prídu o časť svojich poslucháčov a tým aj o časť príjmov. Budú musieť prepúšťať, budú musieť rezignovať na kvalitu, zrušiť dopravné servisy a správy čerpať z novín.

Parlament v stredu prerokuje aj vládny návrh zákona o kultúrno-osvetovej činnosti a návrh autorského zákona. Diskutovať sa má aj o návrhu štatútu Štátnej komisie pre voľby a kontrolu financovania politických strán.