Slováci sa rozlúčili s maestrom Ladislavom Chudíkom

Pietny program v SND sa začal o 12:00 a vyše hodiny v ňom na zosnulého Ladislava Chudíka spomínali jeho kolegovia a blízki. Posledným želaním Ladislava Chudíka bolo, aby sa jeho popol rozsypal nad milovaným Hájnym grúňom.

Marián Chudovský poďakoval sa obohatenie

Prítomným sa prihovoril riaditeľ Činohry SND Roman Polák a členka Činohry Národního divadla Praha Eva Salzmannová, tiež kolegovia majstra Chudíka z Činohry SND Emília Vášáryová, Robert Roth, Martin Huba a Dušan Jamrich. "Stíchlo srdce, ktoré desaťročia vytrvale bilo, aby mohlo dávať, obohacovať náš svet," povedal na poslednej rozlúčke s legendárnym hercom generálny riaditeľ SND Marián Chudovský.

Ladislav Chudík bol herec svetového formátu a 70 rokov rozdával divadelným a televíznym divákom ako aj rozhlasovým poslucháčom majstrovské kúsky, zaspomínal na herca generálny riaditeľ RTVS Václav Mika a pripomenul 438 rozhlasových hier, vyše sto recitácií poézie a desiatky rozprávok, v ktorých zaznel hlas Ladislava Chudíka.

Zo slovenských filmárov pripomenul legendárne filmové úlohy majstra Chudíka - kapitána Dabača, Jána Amosa Komenského a primára Sovu režisér Patrik Lančarič. Ladislav Chudík si podľa jeho slov osobne najviac vážil postavu otca Demetera vo filme Demeterovci a kapitána Dabača. "Slovensko má byť na čo hrdé, pán Chudík, majstre - pre mňa ste hrdinom," odkázal hereckej legende a vzácnemu človeku riaditeľ Činohry SND Roman Polák.

Slovami sa rozlúčili viacerí herci

So zosnulým kolegom sa rozlúčilo viacero hercov prvej divadelnej scény, pripomínali jeho umelecké, ale najmä ľudské kvality. Dušan Jamrich medzi iným spomínal na autoritu Ladislava Chudíka, ktorú nadobudol pokorou, úspechmi a sebaspytovaním. Poďakoval za jeho pevné etické a morálne postoje a hodnoty.

Jednotlivé príhovory oddelili ukážky z filmov a divadelných hier, v ktorých Ladislav Chudík hral. Spomínanie na majstrovstvo Ladislava Chudíka doplnili programy z televízneho archívu, napríklad z Nedeľnej chvíľky poézie. Poslednú rozlúčku odvysielal v priamom prenose Rozhlas a televízia Slovenska na Jednotke.

Legendárny divadelný a filmový herec Ladislav Chudík sa narodil 27. mája 1924 v Hronci neďaleko Banskej Bystrice. V jedenástich rokoch odišiel študovať na gymnázium do Kremnice, kde tiež navštevoval Hviezdoslavov samovzdelávací krúžok a účinkoval v ochotníckom divadle.

Po maturite odišiel do Bratislavy, kde študoval slovenčinu a ruštinu a zároveň herectvo na Hudobnej a dramatickej akadémii. V roku 1944 nastúpil Ladislav Chudík ako elév do Slovenského národného divadla. Naposledy ako najstarší člen Činohry účinkoval v Tančiarni.

Stvárnil významné postavy

Tri roky po príchode do SND mal za sebou už vyše 20 postáv. V rokoch 1946 až 1951 pôsobil na Novej scéne Národného divadla. Na doskách SND stvárnil významné postavy v hrách ako Macbeth, Herodes a Herodias, Henrich IV., John Gabriel Borkmann, Višňový sad, Biela nemoc, Diplomati, Bačova žena, Hamlet, Po páde, Zlatí chlapci a mnohých ďalších.

Vo filme sa začal Ladislav Chudík objavovať v druhej polovici 60. rokov. Medzi jeho prvé filmy patria najmä diela Paľa Bielika, napríklad prvý slovenský celovečerný film Varúj! (1946, réžia spoločne s Martinom Fričom a Jánom Jamnickým), Vlčie diery (1948), Priehrada (1950) či Lazy sa pohli (1952). Prvú hlavnú úlohu mu Bielik zveril vo filme Kapitán Dabač (1959). Ako kapitána Dabača ho pozvali v roku 1960 na filmový festival do írskeho Corku, kde ho nominovali na hereckú cenu.

Ešte pred emigráciou do Viedne si na Slovensku zahral vo filmoch Pieseň o sivom holubovi (1961), Polnočná omša (1962) či Tvár v okne (1963). "Na piaty deň po vstupe spojeneckých vojsk, teda 26. augusta 1968, sme odišli. Bol to môj prejav protestu proti okupácii Československa," prezradil Chudík o odchode do Rakúska, kde pôsobil krátko vo Volkstheatri.

Na Slovensku pôsobil ešte pred emigráciou ako vysokoškolský pedagóg. Jeho študenti ho mali natoľko radi, že sa ho vydali hľadať do Viedne, aby sa vrátil späť. V tom čase Chudíkovi dokonca z Ameriky volal režisér Ján Kadár, ktorý mal pre neho pracovnú ponuku v Hollywoode.

"Ďakujem veľmi pekne, ale keby som hral sovietskeho dôstojníka v šesťdesiatom ôsmom roku v americkom filme, tak by som sa nemohol vrátiť ani po revolúcii," reagoval v tom čase Chudík. Po návrate na Slovensko hral vo filmoch Kým kohút nezaspieva (1972), Do zbrane, kuruci! (1974), Sůl nad zlato (1982), Putování Jana Amose (1983) a ďalších.

V roku 2005 mal vážne zdravotné problémy

Azda najznámejšou Chudíkovou postavou aj za hranicami bývalého Československa je primár Sova zo seriálu Nemocnice na kraji města. Túto úlohu mal pôvodne hrať český herec Karel Höger, ktorý nečakane zomrel po nakrútení pätiny obrazov s doktorom Sovom. Veľmi bohatá je i Chudíkova ďalšia televízna a rozhlasová tvorba. Bol neoddeliteľnou súčasťou tzv. bratislavských pondelkov a Nedeľných chvíľok poézie.

V archívoch Slovenskej televízie existuje približne 600 záznamov, na ktorých sa Ladislav Chudík tvorivo podieľal. Z jeho televíznej tvorby možno spomenúť Bačovu ženu (1972), Buddenbrookovcov (1974), Straty a nálezy (1975), Demeterovcov (1976), Louisa Pasteura (1977), Rodinnú anamnézu (1983), Tiene v raji (1986) a mnohé ďalšie. Diváci si ho pamätajú aj ako dvorného recitátora Milana Rúfusa, ktorý mu k 75. narodeninám napísal báseň Kto berie tým, že dáva Ladislavovi Chudíkovi. K Chudíkovým obľúbeným autorom patrili aj Jaroslav Seifert, Ján Kostra či Miroslav Válek.

Okrem divadelnej a filmovej kariéry sa Ladislav Chudík venoval politike. Po revolúcii sa stal ministrom kultúry, po krátkom čase sa však znova vrátil na javisko a za katedru na VŠMU v Bratislave. Ladislav Chudík bol dva razy ženatý, dcéra jeho druhej ženy Aleny mu porodila vnuka Stanka.

V roku 2005 mal Ladislav Chudík vážne zdravotné problémy a prekonal niekoľko operácií. Dokázal sa však postaviť z postele, rozlúčiť sa s Divadlom P. O. Hviezdoslava priamo na jeho doskách a stáť pri otvorení novej budovy SND. Počas tohto obdobia nakrútil slovenský režisér Patrik Lančarič dokument Ladislav Chudík.

V roku 2007 dostal príležitosť zahrať si v pokračovaní Nemocnice na kraji města a český režisér Jan Hřebejk ho v roku 2009 obsadil do filmu Kawasakiho růže. Ladislav Chudík sa stal v roku 1999 prvým držiteľom Ceny Jozefa Kronera za celoživotné dielo, v roku 1998 mu prezident Michal Kováč udelil štátne vyznamenanie Rad Ľudovíta Štúra I. triedy.

Informácie pochádzajú z archívu agentúry SITA, knihy Ladislav Chudík (Ľubica Krenová, Slovart, 2009), internetových portálov www.csfd.cz a www.osobnosti.sk.