Schválili protischránkový zákon, opozícia vidí nedokonalosť

Vlastníkov budú mať zapísaných aj subdodávatelia

Úrad pre verejné obstarávanie (ÚVO) bude viesť register s údajmi fyzických osôb, ktoré sú skutočnými a nie len formálnymi vlastníkmi firiem. Opozícia vládny návrh kritizovala ako nedokonalý a žiadala, aby sa register vzťahoval aj na firmy v iných oblastiach používania verejných financií. Poslankyňa Lucia Žitňanská (Most-Híd) ani nezaradený poslanec Miroslav Beblavý s týmito pozmeňujúcim návrhmi neuspeli. Novela verejného obstarávania by mala nadobudnúť účinnosť 1. septembra.

Verejní obstarávatelia a obstarávatelia nebudú môcť uzavrieť zmluvu s uchádzačmi, ktorí v registri nebudú mať zapísaných konečných užívateľov výhod. Skutočných vlastníkov budú musieť mať zapísaných aj ich subdodávatelia - ak majú podiel na plnení zmluvy najmenej 30 percent z jej hodnoty pri nadlimitných zákazkách s predpokladanou hodnotou najmenej desať miliónov eur, alebo pri podiele aspoň 50 percent pri iných zákazkách.

Odporúčame:

Opozícií neprešiel ďalší návrh protischránkového zákona

Martin odmietol splátky cyperskej schránke, bojuje ďalej

Tieto povinnosti sa budú vzťahovať na zákazky bez využitia elektronického trhoviska. Zmluvy na základe verejného obstarávania budú uzatvárať iba subjekty so známou vlastníckou štruktúrou až po úroveň fyzických osôb.

Z registra budú subjekty vyčiarkovať

Firmy a fyzické osoby uvedú svojich konečných užívateľov výhod v čestnom vyhlásení. Tieto údaje budú verejne prístupné na webe ÚVO. Obstarávatelia môžu vypovedať zmluvu s uchádzačom, ktorý v čase jej uzavretia nebude mať v registri zapísaných konečných užívateľov výhod. Z registra budú vyčiarknuté subjekty, ktoré majú adresu alebo sídlo v štáte, ktorý nespolupracuje s orgánmi SR pri overovaní identifikácie ich reálneho vlastníka.

ÚVO mal na základe uznesenia vlády pripraviť návrh zákona, ktorý by zaviedol register konečných užívateľov výhod subjektov nie len vo verejnom obstarávaní, ale napríklad aj pri nakladaní so štátnymi aktívami, dotáciách, štátnej pomoci, používaní majetku štátu a samospráv. Vládu k tomu zas zaviazal parlament.

Úrad zdôvodnil obmedzený rozsah novely tým, že vytvorenie registra konečných užívateľov výhod v členských štátoch Európskej únie voči všetkým firmám predpokladal návrh štvrtej európskej smernice o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu. Európsky parlament nedávno túto smernicu schválil a členské štáty zaväzuje vytvoriť register konečných užívateľov výhod s vlastníkmi domácich firiem.

Návrh na zavedenie zodpovednosti neprešiel

Novela verejného obstarávania zároveň umožňuje využitie elektronického trhoviska aj na obstarávanie väčších, nadlimitných zákaziek. Spodný limit pre povinné obstarávanie menších, podlimitných zákaziek na e-trhovisku pre samosprávy a ich organizácie sa zvýši zo súčasných tisíc eur na päť tisíc eur. Má to uľahčiť obstarávanie najmä menším mestám a obciam. Pre štátnu správu zostáva limit na terajšej úrovni. Tento návrh presadil poslanec Ľubomír Petrák (Smer-SD).

Neprešiel návrh poslanca Pavla Zajaca (KDH) na zvýšenie tohto limitu na 10 tisíc eur. Poslanci Igor Hraško a Miroslav Kadúc (obaja OĽaNO) chceli, aby zvýšený limit päť tisíc eur platil aj pre niektoré štátne organizácie, ale tiež neuspeli. Nezaradený poslanec Viliam Novotný nezískal podporu pre to, aby obstarávanie nadlimitných zákaziek na e-trhovisku bolo povinné. Neprešiel ani návrh Kadúca na zavedenie zodpovednosti za škodu na verejných prostriedkoch vo verejnom obstarávaní.

Parlament súhlasil s návrhom poslancov Antona Martvoňa a Otta Brixiho (obaja Smer-SD) na úpravu dynamického nákupného systému vzhľadom na nové pravidlá v elektronickej komunikácii. Pre tento spôsob elektronického obstarávania majú platiť pravidlá užšej súťaže. Z pôsobnosti zákona o verejnom obstarávaní na základe odporúčania gestorského výboru pre hospodárske záležitosti sa vyníma právne zastupovanie a poradenstvo poskytované výhradne advokátom.

Žitňanská hovorí o polovičnom opatrení

Schválený zákon je podľa podpredsedníčky Mostu-Híd Lucie Žitňanskej v rozpore s uznesením NR SR, za ktoré hlasovala aj drvivá väčšina poslancov vládneho Smeru, keďže neobmedzuje pôsobenie schránkových firiem v iných oblastiach obchodovania so štátom ako verejné obstarávanie. Zákon je podľa Lucie Žitňanskej nedostatočný, lebo nerieši celú problematiku obchodovania schránkových firiem so štátom.

"Komu niet rady, tomu niet pomoci a preto účinný protischránkový zákon bude musieť prijať až nová vláda bez Smeru. Pre Smer je totiž viac ako normálny štát dôležitý komfort spriaznených podnikateľov, a preto je prakticky nemožné dosiahnuť akýkoľvek pokrok v tejto oblasti," povedala pre agentúru SITA po prijatí zákona v parlamente Lucia Žitňanská.

Podľa Žitňanskej je výsledok hlasovania sklamaním pre všetkých slušných ľudí na Slovensku. "Nebol žiadny racionálny dôvod, aby sa účinnosť zákona o schránkových firmách nerozšírila. Smer však ukázal, že chce schránkovým firmám nechať zelenú. Všetko, čo odznieva zo strany vládnych predstaviteľov, prečo to inak nejde, sú len výhovorky," dodala Žitňanská.

Pozmeňujúci návrh Lucie Žitňanskej chcel urobiť tento zákon účinnejší a rozšíriť jeho pôsobnosť na všetky schránkové firmy, ktoré chcú čerpať verejné zdroje pre všetky oblasti používania verejných financií a na všetky subjekty verejnej správy. Taktiež zavádzal finančné sankcie v prípade, že schránková firma do registra konečných užívateľov výhod uvedie nepravdivé informácie.