Slováci sú stereotypní, kvalita života žien a mužov sa líši

Ako agentúru SITA informovala Monika Kršková zo strediska, rozdiely sú viditeľné v oblasti zamestnania, no aj v prípade voľného času či moci, ktorou obe pohlavia v spoločnosti disponujú.

Kvalita života mužov a žien sa nezlepšila

Z prieskumu napríklad vyplynulo, že slovenskí muži sú viac pracovne vyťažení, no na druhej strane majú ženy menej voľného času, pretože sa vo väčšej miere starajú o rodinu a domácnosť. Na základe výsledkov prieskumu sa na Slovensku od roku 2005 do roku 2012 situácia v kvalite života mužov a žien nezlepšila, no dokonca sa v porovnaní s ostatnými členskými štátmi Európskej únie zhoršila, upozornilo SNSĽP.

Prieskum sa zameriaval na šesť oblastí - prácu, peniaze, čas, moc, zdravie a vedomosti.

"Vo všetkých kategóriách okrem dvoch sa Slovenská republika zhoršila. Najhoršie sme dopadli v kategórii práca, v ktorej sme skončili ako poslední za všetkými štátmi únie," vysvetlilo stredisko. V tejto kategórii sa hodnotil trvalý pracovný pomer, dĺžka pracovného života, sektorová segregácia (počet mužov a žien pracujúcich v oblasti vzdelávania, zdravia a sociálnej práce), flexibilita v rámci práce (možnosť vziať si napríklad hodinové voľno z práce kvôli rodine) a pracovná vyťaženosť.

Na Slovensku pretrvávajú zakorenené stereotypy

Výkonný riaditeľ Strediska národného strediska pre ľudské práva Marian Mesároš sa k výsledkom prieskumu stavia kriticky. Za znepokojujúce považuje rozdiely medzi mužmi a ženami v dostupnosti voľného času, teda tam, kde sa zabezpečujú sociálne, rodinné a kultúrne potreby po práci, vrátane každodenného chodu domácnosti, vysvetlil.

"Prieskum ukázal, že na Slovensku stále pretrvávajú isté zakorenené stereotypy fungovania aj v súkromí, ktoré nezodpovedajú vývoju spoločnosti a požiadaviek kladených na každého jej člena, muža či ženu. V prípade, že sa podarí dosiahnuť zlepšenie a mimopracovné aktivity žien, oboch partnerov a celých rodín, zlepší sa kvalita života nielen žien, ale aj mužov a ich detí," doplnil.

Napriek výsledkom výskumu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť si výkonný riaditeľ strediska uvedomuje, že od roku 2012 sa udiali viaceré pozitívne kroky v rámci zrovnoprávnenia mužov a žien. Jedným z nich bolo vytvorenie Celoštátnej stratégie rodovej rovnosti v SR na roky 2014 – 2019. Tá rozoznáva problematické oblasti, v rámci ktorých sa kvalita života mužov a žien líši a snaží sa tieto rozdiely odstrániť.