Gréci v referende povedali jasné 'nie' reformám

Vyplýva to z údajov, ktoré po sčítaní hlasovacích lístkov zo všetkých 19 159 volebných miestností zverejnili na webovej stránke gréckeho ministerstva vnútra. Na referende sa zúčastnilo celkovo 6,16 milióna Grékov, čo predstavuje 62,5 percenta oprávnených voličov.

Referendum v Grécku bolo prvé od roku 1974, keď Gréci hlasovali o zrušení monarchie. Grécky premiér Alexis Tsipras poďakoval Grékom za "veľmi odvážnu voľbu" v tom, že odmietli podmienky pomoci medzinárodných veriteľov. Tsipras dodal, že referendum nemá žiadneho víťaza ani porazeného. "Aj za najťažších okolností sme dokázali, že demokracia sa nenechá vydierať," povedal premiér.

Po veľkej porážke v referende oznámil svoju rezignáciu grécky opozičný líder Antonis Samaras. "Naša strana potrebuje nový začiatok. K dnešnému dňu odstupujem z vedenia Novej demokracie," povedal Samaras o svojej konzervatívnej stredopravej strane.

Vyzval zároveň Grékov, aby zanechali rozpory a žiadali od vlády splnenie jej prísľubu, že nájde rýchle riešenie s veriteľmi. Samaras bol premiérom od roku 2102 do januára tohto roka, keď ho vo funkcii vystriedal Alexis Tsipras z ľavicovej strany Syriza.

Gréci neuvažujú o vlastnej mene

Výsledok hlasovania môže mať ďalekosiahle následky nielen pre zadlženú krajinu, ale pre celú Európu. Viacerí predstavitelia EÚ označili referendum za hlasovanie o zotrvaní Grécka v eurozóne.

Tsipras to odmietol, podľa vlastných slov si je plne vedomý toho, že grécki voliči mu teraz dali mandát na dosiahnutie uskutočniteľného riešenia rokovaniami, nie na roztržku s Európou.

Atény sú pripravené realizovať reformy, zdôraznil s tým, že naliehavo potrebné sú investície, ako aj reštrukturalizácia dlhov.

Grécka vláda neuvažuje ani o tlačení novej meny. Povedal to pre televíznu stanicu Star TV Euclid Tsakalotos, grécky koordinátor vyjednávaní s veriteľmi Atén. "Nediskutujeme o paralelnej mene," uviedol. "Nemyslím si, že ... nás vylúčia," dodal.

Minister financií Janis Varoufakis povedal, že "nie" umožní Grécku, aby svojich partnerov vyzvalo na spravodlivú dohodu.

"Od zajtra so statočným 'nie', ktoré nám grécki občania dali do rúk... budeme vystierať pomocnú ruku smerom k našim veriteľom. Každého jedného z nich budeme vyzývať, aby sme našli spoločný základ," povedal Varoufakis s tým, že "nie" v referende je veľké "áno" demokratickej Európe.

Gréci chcú dosiahnuť dohodu o ďalšej pomoci

Podľa luxemburského premiéra Xaviera Bettela bude musieť grécka vláda vysvetľovať, akú má predstavu o ďalších krokoch po referende. "Grécka vláda bude musieť vysvetliť, ako si predstavuje svoju ďalšiu cestu s ohľadom na európske procesy. Rokovania to nezjednodušilo, Európa je však silná a som presvedčený, že nájdeme riešenie," povedal.

Hovorca gréckej vlády Gabriel Sakellaridis uviedol, že vláda jeho krajiny chce obnoviť rokovania so zahraničnými veriteľmi okamžite a dosiahnuť dohodu o ďalšej pomoci. "Rokovania, ktoré sa začnú, sa musia dokončiť veľmi skoro," povedal Sakellaridis.

Grécky minister práce Panos Skurletis uviedol, že odmietnutie návrhov veriteľov posilní postavenie vlády v rokovaniach. "Vláda má teraz silný rokovací nástroj, aby dosiahla dohodu, ktorá pre nás otvorí novú cestu," povedal reportérom.

Na obnovenie rokovaní medzi Gréckom a medzinárodnými veriteľmi vyzval aj vodca druhej najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente, Skupiny socialistov a demokratov (S&D), Talian Gianni Pittella.

"Rešpektujeme vôľu gréckeho národa a berieme na vedomie jasný výsledok referenda," citovala Pittellu tlačová agentúra DPA. Zdôraznil, že ide o budúcnosť Európskej únie.

Pittella vyzval na oživenie rokovaní "inšpirovaných novým postojom súdržnosti a spolupráce". Nabádal tiež grécku vládu, aby sa vrátila k rokovaciemu stolu so "zodpovedným postojom" a vyzval ďalšie nemenované štáty, aby odložili "neprijateľnú prísnosť, národné sebectvo a domáce politické hry".

Summit lídrov krajín eurozóny bude v utorok

O výsledkoch referenda budú v pondelok v Paríži rokovať nemecká kancelárka Angela Merkelová s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandem. Informoval o tom v nedeľu hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert.

"Rokovania s francúzskym prezidentom od 18:30 a počas večere sa zamerajú na spoločné zhodnotenie situácie po gréckom referende a na pokračovanie úzkej nemecko-francúzskej spolupráci v tejto oblasti," uviedol Seibert vo vyhlásení.

Merkelová sa s Hollandom zhodla na tom, že summit lídrov krajín eurozóny by sa mal konať v utorok a sú tiež zajedno v tom, že výsledky referenda by mali byť rešpektované. Predseda európskej rady Donald Tusk vzápätí potvrdil, že v utorok sa hlavy štátov stretnú na mimoriadnom summite.

Spoločné stretnutie v tomto týždni majú naplánové aj ministri financií eurozóny. Hovorca predsedu Eurogroup Jeroena Dijsselbloema povedal, že to nebude hneď v pondelok, ale koncom týždňa.

Euro oslabilo

Na výsledky referenda už reagovalo euro prudkým oslabením v ázijsko-tichomorskom rannom obchodovaní, keď voči americkému oslabilo o 1,4 percenta. Straty neskôr znížilo a obchodovalo sa na úrovni 1,0992 USD/EUR.

Európska centrálna banka (ECB) informovala, že pravdepodobne ponechá objem núdzových úverových liniek (ELA) pre grécke banky na nezmenenej úrovni.

Gréckym bankám tak ostáva už len málo času, kým vyčerpajú aktuálny objem približne 89 miliárd eur, ktoré majú v rámci ELA k dispozícii. V nasledujúcich dňoch by tak mohli byť banky naďalej zatvorené.

Ponechanie objemu ELA na nezmenenej úrovni by však znamenalo, že grécke banky sa vyhnú drastickej alternatíve, v rámci ktorej by aktuálna pomoc skončila, čo by spôsobilo okamžitý kolaps gréckych bánk.