Grécko splnilo nočnú moru architektov eura, reagoval Kažimír

"Odmietnutie reforiem však neznamená, že Grécko dostane peniaze ľahšie," napísal minister na svojom twitterovom profile. "Sme jednotní a musíme na túto situáciu reagovať čo najrýchlejšie," dodal Kažimír.

Euróspki lídri zvolali mimoriadny summit

Už po sčítaní 85 percent hlasov bolo jasné, že Gréci v nedeľňajšom referende odmietli ďalšie úsporné opatrenia. Podiel tých, ktorí hlasovali "nie" sa napokon zvýšil na 61,31 percenta hlasujúcich.

Predseda Euroskupiny (neformálneho združenia ministrov financií eurozóny) Jeroen Dijsselbloem označil výsledky plebiscitu za "veľmi poľutovaniahodné pre budúcnosť Grécka". Holandský minister financií za posledných päť mesiacov rokovaní odmietal snahy Grécka získať miernejšie podmienky pre finančný záchranný program. Ako v noci na pondelok uviedol, "na zotavenie gréckej ekonomiky sú nevyhnutné ťažké opatrenia a reformy". "Teraz počkáme na iniciatívy gréckych predstaviteľov," citovala ho agentúra AP.

Dijsselbloem dodal, že ministri financií eurozóny budú hovoriť o dôsledkoch gréckeho referenda v utorok, v rovnaký deň, na ktorý bol zvolaný aj summit lídrov krajín používajúcich spoločnú európsku menu. Na stretnutí európskych lídrov sa v telefonickom rozhovore zhodli nemecká kancelárka Angela Merkelová a francúzsky prezident Francois Hollande. Mimoriadny summit vzápätí potvrdil aj predseda európskej rady Donald Tusk.

Ministri očakávajú nové návrhy zo strany Grécka. "Eurogroup bude diskutovať o situácii po referende v Grécku...Ministri očakávajú nové návrhy zo strany gréckych predstaviteľov," konštatuje sa vo vyhlásení ministrov.


Grécke "nie" prehĺbilo priepasť medzi Aténami a eurozónou

Podľa podpredsedu Európskej komisie Valdisa Dombrovskisa grécke "nie" prehlbuje priepasť medzi Aténami a ďalšími krajinami eurozóny.

"Neexistuje žiaden jednoduchý spôsob ako vyriešiť túto krízu. Premrhalo sa príliš veľa času a príliš veľa príležitostí," uviedol Dombrovskis vo vyhlásení pre médiá.

"Neexistuje žiaden jednoduchý spôsob ako vyriešiť túto krízu. Premrhalo sa príliš veľa času a príliš veľa príležitostí," uviedol Dombrovskis vo vyhlásení pre médiá.

"Európa bola po boku gréckeho ľudu počas celej krízy. Európski daňoví poplatníci ponúkli bezprecedentnú finančnú pomoc," konštatoval Dombrovskis.

Od roku 2010 bolo vyplatených 184 miliárd eur prostredníctvom gréckeho úverového rámca a Európskeho mechanizmu pre finančnú stabilitu. Tieto zdroje išli na podporu reforiem gréckej ekonomiky, aby sa v budúcnosti mohla stať odolnou a nezávislou od vonkajšej pomoci.

"Ale reformy boli často oneskorené či vykonané iba čiastočne, čo viedlo k predĺženiu recesie a ťažšej realizácii reforiem v neskoršom období. Avšak pred ôsmimi mesiacmi sa Grécku nakoniec podarilo dosiahnuť zvrat. Ekonomika rástla, investície pribúdali a opätovne vznikali pracovné miesta," pripomenul Dombrovskis. V tomto období krajina začala uvažovať o návrate na finančné trhy a ukončení záchranného programu.

Merkelová a Hollande zasadnú v pondelok za rokovací stôl

O výsledkoch referenda v pondelok rokujú v Paríži nemecká kancelárka Angela Merkelová s francúzskym prezidentom Francoisom Hollandem. Informoval o tom v nedeľu hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert. "Rokovania s francúzskym prezidentom od 18:30 a počas večere sa zamerajú na spoločné zhodnotenie situácie po gréckom referende a na pokračovanie úzkej nemecko-francúzskej spolupráci v tejto oblasti," uviedol Seibert vo vyhlásení.

Podľa jeho slov sú dvere pre rokovania s Gréckom otvorené, ale podmienky pre také rozhovory sa ešte nesplnili. "Vláda eviduje jasné "Nie" a rešpektuje to," povedal Seibert v súvislosti s gréckym referendom. Hovorca poznamenal, že Nemecko je otvorené rokovaniam o núdzovej pomoci pre Atény. "Avšak vo svetle rozhodnutia gréckych občanov podmienky na začatie vyjednávaní o novom programe pomoci nie sú splnené," konštatoval.

Grécky premiér Alexis Tsipras sa v telefonickom rozhovore s nemeckou kancelárkou Merkelovou dohodol, že Atény v utorok predložia Európskej únii svoj návrh. Povedal to v pondelok grécky vládny predstaviteľ, ktorý hovoril pod podmienkou zachovania anonymity. Hovorca nemeckej vlády Steffen Seibert.

Grécko potrebuje humanitárnu pomoc

Predseda Európskeho parlamentu Martin Schulz v reakcii na výsledky gréckeho referenda vyhlásil, že lídri eurozóny by na plánovanom utorkovom summite mali hovoriť o "programe humanitárnej pomoci pre Grécko".

Schulz vo vyhlásení uviedol, že Atény by v najbližších hodinách mali predložiť "zmysluplné a konštruktívne návrhy", aby znova rozbehli rozhovory s ďalšími 18 krajinami eurozóny. "Ak nie, vstupujeme do veľmi ťažkého a dokonca dramatického obdobia," zdôraznil.

Predseda Europarlamentu dodal, že radoví občania, dôchodcovia, chorí ani deti v materských školách nemali doplácať na dramatickú situáciu, v ktorej sa nachádza Grécko. Vinu za ňu pripísal vláde v Aténach s tým, že krajina potrebuje okamžite humanitárny program.

Grécko chce obnoviť rokovania

Podľa luxemburského premiéra Xaviera Bettela bude musieť grécka vláda vysvetľovať, akú má predstavu o ďalších krokoch po referende. "Grécka vláda bude musieť vysvetliť, ako si predstavuje svoju ďalšiu cestu s ohľadom na európske procesy. Rokovania to nezjednodušilo, Európa je však silná a som presvedčený, že nájdeme riešenie," povedal.

Hovorca gréckej vlády Gabriel Sakellaridis uviedol, že vláda jeho krajiny chce obnoviť rokovania so zahraničnými veriteľmi okamžite a dosiahnuť dohodu o ďalšej pomoci. "Rokovania, ktoré sa začnú, sa musia dokončiť veľmi skoro," povedal Sakellaridis. Grécky minister práce Panos Skurletis uviedol, že odmietnutie návrhov veriteľov posilní postavenie vlády v rokovaniach. "Vláda má teraz silný rokovací nástroj, aby dosiahla dohodu, ktorá pre nás otvorí novú cestu," povedal reportérom.

Na obnovenie rokovaní medzi Gréckom a medzinárodnými veriteľmi vyzval aj vodca druhej najväčšej politickej skupiny v Európskom parlamente, Skupiny socialistov a demokratov (S&D), Talian Gianni Pittella. "Rešpektujeme vôľu gréckeho národa a berieme na vedomie jasný výsledok referenda," citovala Pittellu tlačová agentúra DPA. Zdôraznil, že ide o budúcnosť Európskej únie.

Pittella vyzval na oživenie rokovaní "inšpirovaných novým postojom súdržnosti a spolupráce". Nabádal tiež grécku vládu, aby sa vrátila k rokovaciemu stolu so "zodpovedným postojom" a vyzval ďalšie nemenované štáty, aby odložili "neprijateľnú prísnosť, národné sebectvo a domáce politické hry".

Podľa Sobotku si Grécko zvolilo horšiu variantu

Gréci si zvolili tú horšiu odpoveď, keď v nedeľu zamietli podmienky veriteľov na ďalšie pôžičky, vyhlásil český premiér Bohuslav Sobotka, ktorý si nevie príliš dobre predstaviť, ako sa chce teraz Grécko udržať v eurozóne. Napísal to dnes spravodajský server Novinky.cz."Gréci sa rozhodli pre horšiu a ťažšiu variantu. Nielen pre Grécko, ale pre celú Európu," uviedol Sobotka, ktorého citovali Novinky.cz.

Dodal, že síce chápe odhodlanie francúzskeho prezidenta Francoisa Hollanda a nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, ktorí okamžite iniciovali konanie mimoriadneho summitu eurozóny, ale domnieva sa, že je takmer nemožné držať Grékov v eurozóne proti ich vôli.

Podľa českého vicepremiéra a ministra financií Andreja Babiša nemalo byť Grécko do eurozóny vôbec prijaté. Babiš v tejto súvislosti vysvetlil, že euro nebol iba menový projekt, ale i hospodársky. Z toho dôvodu sa domnieva, že Grécko nemalo byť nikdy v eurozóne.

Už pred piatimi rokmi bolo podľa Babiša jasné, že Atény nemôžu dlhy splatiť a veritelia by museli odpísať ďalšiu časť dlhu, aby krajina zvládla aktuálnu krízu, približujú Novinky.cz.

Iba rozhovory Grécka a euroskupiny vyriešia ťažkú situáciu

Je potrebné začať rozhovory, ktoré budú viesť k dohode medzi euroskupinou a Gréckom, vyhlásil v pondelok poľský minister zahraničných vecí Grzegorz Schetyna po stretnutí so svojím írskym kolegom Charlesom Flanaganom v Dubline. Schetyna zdôraznil, že "iba rokovania a rozhovory môžu viesť k dohode, iba tie pomôžu nájsť cestu von z ťažkej situácie".

"Euroskupina musí byť otvorená, zásadová a pevná. Gréci si musia uvedomiť skutočnosť, že vstupujú do konečnej fázy rokovaní a musia urobiť ťažké rozhodnutia," upozornil Schetyna, ktorého citovala poľská agentúra PAP. Schetyna sa vyjadril, že je potrebné sadnúť si k rozhovorom, ktoré môžu viesť k novej dohode medzi eurozónou a Gréckom. "Tento názor nemá žiadnu inú alternatívu," dodal.

Írsky minister zahraničných vecí vyhlásil, že rokovania by sa mali obnoviť, a zdôraznil, že sú jedinou cestou na nájdenie riešenia. Dodal, že grécka vláda by sa mala k rokovaniam vrátiť s novými návrhmi.

Flanagan pripomenul, že Írsko takisto prešlo ťažkým obdobím počas ekonomickej krízy, ale zdôraznil, že si sadlo za rokovací stôl so svojimi európskymi kolegami. Predseda Európskej rady Donald Tusk zvolal na utorok summit eurozóny, na ktorom sa bude diskutovať o situácii v Grécku.

Ministri Schetyna a Flanagan hovorili aj o budúcnosti EÚ a jej najbližších susedoch, ako aj o možnostiach dvojstrannej spolupráce. "Som veľmi rád, že sme sa mohli stretnúť a rozprávať o spoločných výzvach. Je dôležité, že sa stretávame v Dubline a že spolupracujeme v rámci EÚ," vyhlásil Schetyna po skončení rozhovorov.