Fico zmenil názor, pat na ústavnom súde vyriešili zrýchlene

Poslanci Smeru-SD schválili novelu zákona o organizácii Ústavného súdu SR, ktorú parlament prerokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

Tým sa má podľa Smeru-SD vyriešiť patová situácia na ústavnom súde, ktorá vznikla v súvislosti s procesom voľby generálneho prokurátora. Premiér Robert Fico pritom minulú stredu povedal, že národná rada zákon prerokuje v riadnom legislatívnom procese.

„Vzhľadom na závažnosť problematiky, ktorú uvedený vládny návrh novely zákona o Ústavnom súde Slovenskej republiky upravuje, navrhuje vláda prerokovať tento vládny návrh zákona v skrátenom legislatívnom konaní," píše sa v schválenom vládnom návrhu.

Strany Ľudovej platformy prijatú novelu pre jej retroaktivitu napadnú na ústavnom súde.

Vláde sa hromadia informácie o generálnej prokuratúre, ktoré naznačujú, že tam musí nastať výmena vo vedení.

„Zdá sa, že nefunkčnosť tejto inštitúcie ako takej nadobúda pomerne významný rozmer," konštatoval premiér Fico po rokovaní vlády. Fico však odmietol konkretizovať informácie, ktorými disponuje, lebo je viazaný tajomstvom.

Novela láme spravodlivosť cez koleno, tvrdí Čentéš

Schválená novela zákona o konaní pred Ústavným súdom SR namiesto presadzovania spravodlivosti láme spravodlivosť cez koleno, svojimi účinkami porušuje moje základné právo na spravodlivé súdne konanie a zákonného sudcu v konaní pred Ústavným súdom. Ako inak, než lámaním spravodlivosti cez koleno sa dá nazvať situácia, keď legislatívny zásah prijatý v priebehu súdneho konania odníma vec zákonným sudcom
a prideľuje ju späť sudcom právoplatne vylúčeným, uvádza k rozhodnutiu poslancov Smeru-SD Jozef Čentéš v stanovisku, ktoré poskytol agentúre SITA.

Ako ďalej píše, "novela retroaktívne zrušuje existujúce právoplatné rozhodnutie ÚS o vylúčení zaujatých sudcov, čo je zničujúce pre právny štát a právnu istotu. Ak už je potrebné uplatňovať doktrínu nevyhnutnosti, potom je podľa môjho názoru potrebné uplatňovať ju do všetkých dôsledkov a tak, aby výsledok bol obhájiteľný aj pred Európskym súdom pre ľudské práva. Postup, ktorý bol dnes schválený v NR SR, by mohol byť obhájiteľný len ak by všetci sudcovia Ústavného súdu boli právoplatne vylúčení a rozhodovalo by sa o výbere iba spomedzi vylúčených sudcov. Právoplatne však boli dosiaľ v konaniach o mojich sťažnostiach vylúčení iba štyria sudcovia. Zvyšní ôsmi sudcovia, voči ktorým boli vznesené námietky, dosiaľ právoplatne vylúčení neboli. Preto v zmysle doktríny nevyhnutnosti, ktorej hlavným účelom je uprednostnenie spravodlivosti, pri možnosti výberu medzi právoplatne vylúčeným sudcom a sudcom, ktorý dosiaľ právoplatne vylúčený nebol, treba vždy uprednostniť namietnutého, avšak nevylúčeného sudcu."

Podľa Čentéša tento postup, ktorý vedie k odňatiu veci zákonným a nevylúčeným sudcom a k jej prideleniu právoplatne vylúčeným sudcom, sa vo veľmi blízkej budúcnosti stane predmetom konania pred Európskym súdom pre ľudské práva. Práve neudržateľnou situáciou na generálnej prokuratúre a zablokovaným ústavným súdom v prípade sťažnosti nevymenovaného zvoleného kandidáta za šéfa prokuratúry Jozefa Čentéša vyargumentoval Fico, prečo jeho kabinet schválil zrýchlené konanie o novelizácii zákona, ktorá ÚS odblokuje.

„My sme očakávali, že náš návrh zákona zdynamizuje situáciu, ale keď sledujeme vývoj okolo tejto kauzy, mám taký pocit, že bude trvať niekoľko ďalších mesiacov, kým sa ústavný súd rozhýbe,“ povedal Fico.

Zmena zákona prinesie pravidlo, že sa v prípade zablokovania ÚS námietkami účastníkov voči jeho sudcom bude uplatňovať doktrína nevyhnutnosti vyplývajúca z tzv. Bangalórskych princípov správania sa sudcov.

Doktrína umožňuje pojednávať a rozhodovať vo veci sudcovi, ktorý by bol inak vylúčený, lebo ak by sa tak nestalo, viedlo by to k nespravodlivosti, respektíve odopretiu spravodlivosti.

Predsedníčka ústavného súdu Ivetta Macejková sama navrhovala uplatňovať doktrínu nevyhnutnosti. ÚS však túto medzinárodne známu doktrínu doteraz nevyužil. Teraz ju bude mať asi priamo v zákone, keďže poslanci by mali takúto zmenu veľmi rýchlo schváliť.
 

V prípade, že parlament schváli novelu zákona o organizácii ústavného súdu, tak by o Čentéšovej sťažnosti aj návrhu na predbežné opatrenie, ktorým chce zabrániť novej voľbe kandidáta na šéfa prokuratúry, rozhodoval pôvodne prvý vyžrebovaný senát v zložení Peter Brňák, Milan Ľalík a Marianna Mochnáčová, pričom Brňák a Lalík boli pôvodne na základe Čentéšovej námietky z rozhodovania vylúčení.

Fico pritom odmieta delenie ústavných sudcov na „prezidentových“ a „neprezidentových“. Hovorí, že Smer-SD počká, ako sa rozhodne o Čentéšovom návrhu na predbežné opatrenie a dovtedy k novej voľbe kandidáta na šéfa prokuratúry nepristúpia. Ak návrh senát ÚS zamietne, nová voľba bude, ak predbežné opatrenie ÚS príjme, bude Smer čakať na verdikt o podstate Čentéšovej námietky proti tomu, že ho prezident nevymenoval za generálneho

Na ústavnom súde vznikla patová situácia v dôsledku uplatnenia vyhlásenia účastníkov konania prezidenta Ivana Gašparoviča a zvoleného kandidáta na generálneho prokurátora Jozefa Čentéša, ktorými odmietajú sudcov ústavného súdu z dôvodu predpojatosti. Nenamietnutá zostala jediná sudkyňa.

V spore by mohlo rozhodovať plénum a nie senát

Ústavný súd by mohol v prípade vyblokovania sudcov pre ich zaujatosť rozhodovať o podaní v pléne a nie v senáte.

Znamená to, že o spore medzi prezidentom Ivanom Gašparovičom a kandidátom na generálneho prokurátora Jozefom Čentéšom by rozhodovalo všetkých 13 sudcov ústavného súdu v pléne a nie iba trojčlenný senát, ako to predpokladá vládny návrh.

Ako ďalšiu možnosť riešenia patovej situácie na ústavnom súde, ktorá vznikla v súvislosti s procesom voľby generálneho prokurátora, to navrhol poslanec za Smer-SD Anton Martvoň. "Každý by mohol vyjadriť svoj názor na danú problematiku, bolo by to demokratické a zároveň by nikto nemohol namietať, že senát bol pre niekoho výhodnejší," uviedol pred agentúru SITA Martvoň.

Ústavný súd doteraz môže rozhodovať v pléne len vo vzťahu k zjednocovaniu judikatúry. Poslanec za Smer-SD priznáva, že vyblokovanie ústavných sudcov v spore Gašparoviča a Čentéša predstavuje špecifickú situáciu, preto aj jej riešenie je špecifické.

Martvoňov návrh by podľa neho mohol byť nevyhnutným riešením aj vo vzťahu k Európskemu súdu pre ľudské práva a vo vzťahu k rovnosti účastníkov konania.

Vládny návrh novely zákona o organizácii Ústavného súdu SR Martvoň neodmieta a podporuje ho. "Vláda podľa mňa zvolila veľmi dobré riešenie, lebo musela promptne reagovať. Dovolím si len ponúknuť aj toto druhé riešenie, na ktoré zatiaľ nikto nepoukázal, beriem to z odborného pohľadu," uzavrel Martvoň.