Kiska prijal rakúskeho prezidenta, ocenil pomoc s utečencami

VŠETKO O UTEČENCOCH

Fischer je na oficiálnej návšteve Slovenska približne rok od Kiskovej návštevy Rakúska. Obaja prezidenti sa zhodli, že prijatie 500 žiadateľov o azyl z Rakúska síce nie je celoeurópskym riešením, ale je to krok správnym smerom.

"Náš rakúsky sused je pod obrovským náporom migrantov a som rád, že pán prezident ocenil našu ochotu pomôcť Rakúsku. Pýtal som sa ho na to, ako sa im darí vyrovnávať sa s týmito otázkami, ktorým aj my začíname čeliť, a aké z toho vyplývajú výzvy a poprípade aj možné ohrozenia," uviedol Kiska na tlačovej konferencii po skončení rokovania oboch prezidentov.

Kiska vyzval politikov, aby neboli populistickí

Podľa Kisku je Slovensko modernou a prosperujúcou krajinou, preto "je našou morálnou povinnosťou pomôcť ľuďom v ohrození. Ak by boli doma, mohli by prísť o život". Ako však dodal, nechce hovoriť za vládu, koľko utečencov by sme mali prijať.

Rakúsko denne dostáva približne 200 žiadostí o azyl, vyhlásil Fischer. Preto prijatie 500 ľudí podľa rakúskeho prezidenta nie je riešením ich problémov, ale je to gesto. Dodal, že "toto riešenie je spoločným vyjadrením, je to prvý krok správnym smerom".

Slovensko prevezme od Rakúska starostlivosť o migrantov, ktorí sa v súčasnosti nachádzajú v preplnenom zariadení južne od Viedne. Predmetom spolupráce so Slovenskom bude len samotná starostlivosť o migrantov z tábora v meste Traiskirchen.

Azylové konanie budú v ich prípade naďalej viesť rakúske úrady. Prvých 50 migrantov presunú na Slovensko ešte v júli, ďalších 200 má nasledovať v auguste a zvyšných 250 v septembri.

To, či v budúcnosti Slovensko prijme viac rakúskych azylantov, je podľa Fischera na rozhodnutí slovenskej strany. Uviedol však, že podľa slovenského ministra vnútra Roberta Kaliňáka by táto pomoc mohla byť udržateľná niekoľko rokov.

Odporúčame:

Premiér Fico Grékom neverí, v hre je 82 miliárd eur

Proti kotlebovcom sa v Žiline postavil druhý tábor

Poľsko čelí kritike, prijalo desiatky kresťanských utečencov

Katolíci aj evanjelici sú ochotní pomôcť utečencom

Kiska tiež vyzval slovenských politikov, aby neboli populistickí a netvrdili len to, čo ukazujú prieskumy verejnej mienky.

"Ja apelujem a vyzývam všetkých zodpovedných politikov, aby k tomu zaujali jasný postoj a aby hovorili občanom našej krajiny aj o možných rizikách, ako aj o odstránení možných rizík," povedal slovenský prezident. Dodal, že Slovensko nie je naučené na migrantov a je úlohou politikov vysvetľovať, čo treba urobiť.

Pádom opony sa vzťahy Rakúska a Slovenska zlepšili

Prezidenti spolu rokovali aj o vzájomných bilaterálnych vzťahoch, venovali sa aj konfliktu na Ukrajine a nevynechali ani tému Grécka. V tejto súvislosti prezident Kiska vyhlásil, že musíme urobiť skutočne všetko pre to, aby dôvera v euro nebola narušená. "Dôvera bola naštrbená, ale sme radi, že došlo k posunu a je teraz úlohou Grécka, aby sa zhostilo svojich úloh," povedal Kiska.

Dodal však, že "sľuby nestačia, musia nastúpiť reálne činy zo strany Grécka".

Ako ho doplnil prezident Fischer, v posledných mesiacoch sa situácia v Helénskej republike vyvíjala "nesmierne ťažko" a hľadanie riešenia bolo spojené s "enormnou záťažou".

Kiska s Fischerom rozprávali aj o vzájomných projektoch. "Pred 26 rokmi padla železná opona a rieka Morava akoby tvorila tú železnú oponu medzi našimi krajinami. Opona tam už nie je, ale spojenia ešte stále nemáme," povedal Kiska.

Podľa jeho slov Slovensko s Rakúskom spájalo viac ako 20 mostov cez Moravu. "Dnes nemáme ani jeden plnohodnotný," dodal.

Veľmi očakávané sú však podľa prezidenta projekty prepojenia ciest D4 a S8. Myslí si, že by bolo takisto veľkou podporou aj dobré spojenie medzi Bratislavou a viedenským letiskom Schwechat.

Ako Kiska uviedol, Rakúsko bolo po páde opony pre mnohých Slovákov prvou krajinou, ktorú mohli navštíviť. Pádom opony sa podľa prezidenta vzájomné vzťahy "fantasticky a výrazne zlepšili". Dôkazom je viac ako desaťnásobný nárast vzájomného obchodu od roku 1993. Ten dosiahol 5,5 miliardy eur.

Podľa Fischera za týmto výsledkom je veľa úsilia a na zlepšení treba pracovať každý rok. Dodal, že vývoj Slovenska sleduje od "dátumu narodenia" so záujmom a čísla vzájomného obchodu ho tešia.

Fischer a Pellegrini ocenili rokovania o Grécku v Bruseli

Rakúsky prezident hovoril aj so šéfom parlamentu Pellegrinim, s ktorým sa zaoberal zhodnotením vzťahov medzi Rakúskom a Slovenskom, utečencami v Európe, riešením krízovej situácie v Grécku, ale tiež projektom duálneho vzdelávania podľa rakúskeho vzoru.

Na margo vzájomných vzťahov oboch krajín Pellegrini vyhlásil, že Rakúsko je pre Slovensko, vzhľadom na svoju blízkosť, strategicky dôležitým partnerom. Svedčí o tom podľa neho aj fakt, že Rakúsko je celkovo druhým najväčším investorom u nás. Predseda parlamentu zároveň dodal, že v našej krajine svoje podnikanie rozvíja takmer 2500 rakúskych spoločností a naším záujmom je rozvinúť vzájomnú spoluprácu napríklad aj v oblasti inovácií.

Pri diskusii o situácii v Grécku obaja politici ocenili postup rokovaní v Bruseli a spoločne sa zhodli na tom, že je nevyhnutné byť vždy pripravený na všetky možné scenáre vývoja tak, aby bola zabezpečená stabilita eura, eurozóny a Európskej únie ako celku.