Zásah voči Rómom vo Vrbnici nebol podľa ombudsmanky potrebný

Odporúčame:

Inšpekcia nikoho neobvinila zo zásahu na Rómov vo Vrbnici

Ombudsmanka sa v pondelok preto obrátila na prezidenta PZ Tibora Gašpara, ktorého žiada, aby situáciu čo najskôr napravil. Povedala to v pondelok na tlačovej konferencii v Bratislave. Tiež ho žiada, aby prešetril, či zásahy nie sú rasovo motivované a zamerané proti rómskej populácii Slovenska, pretože by to tak podľa nej mohlo byť.

Pri zásahu neboli splnené zákonné podmienky

Podľa policajných štatistík je tzv. pátracia akcia 100, ktorú polícia spravila aj vo Vrbnici, bežnou policajnou praxou, no nesmie ňou byť, zdôraznila. Od roku 2013 nebol v bratislavskom regióne žiaden takýchto zásah, v prešovskom ich bolo 259. "Je to nepomer, ktorý vzbudzuje vážne pochybnosti o tom, prečo sa takéto zásahy uskutočňujú," poznamenala.

Polícia môže takýto zásah vykonať len v určitých situáciách, no ani jedna v tomto prípade podľa ombudsmanky nenastala. "Nešlo ani o ochranu verejného či národného záujmu, ani o predchádzanie nepokojom či zločinnosti," vysvetlila Dubovcová.

Vo svojich vyjadreniach polícia neuvádzala, že niektorý z takýchto záujmov ochraňovala. Polícia v rómskej osade pátrala po hľadaných osobách, no vtrhnúť do obydlia môže len vtedy, keď vie, že sa v ňom konkrétna osoba nachádza. "Polícia nevedela, kde sa hľadané osoby zdržiavajú, a to jej nedáva možnosť, aby na základe úvahy vnikla do obydlia," povedala s tým, že pri zásahu tak neboli splnené zákonné podmienky.

Žiada vyhotovovanie videozáznamov zo zásahov

Polícia po zásahu tvrdila, že donucovacie prostriedky v prípade obyvateľov osady nepoužila, no lekárske záznamy či fotografie z miesta akcie hovoria o opaku. Preto Jana Dubovcová polícii vytýka, že neurobila zo zásahu záznam, a to ani napriek tomu, že minister vnútra v roku 2007 nariadil záznamy vyhotovovať.

Nedávno tak spravil i policajný prezident, a to v prípade zásahov pod jednotným velením, aký vo Vrbnici bol. "Tieto príkazy splnené neboli," upozornila. Polícia argumentuje tým, že akciu neplánovala a mala tak pri sebe len jednu kameru, čo pre ombudsmanku argument nie je.

Jana Dubovcová aj v tomto prípade upozorňuje na nezriadenie nezávislého vyšetrovacieho orgánu. Keďže takéto vyšetrovanie chýba, nie je podľa nej možné vylúčiť, že takýto typ zásahov sa sústreďuje na lokality, kde sa vyskytuje rómska populácia. Verejná ochrankyňa práv žiada od prezidenta PZ, aby polícia vyhotovovala videozáznamy zo zásahov nielen pod jednotným velením. Tiež žiada, aby vyvodil dôsledky z porušenia základných práv a slobôd či zákona o Policajnom zbore.

Policajný prezident by však mal spraviť aj objektívny rozbor príčin rozdielu v počte zásahov na území SR, pretože, ako povedala Dubovcová, "sú neproporcionálne uskutočňované". Ďalším z navrhovaných opatrení je i vzdelávanie policajtov o obsahu a význame základných práv a slobôd a o podmienkach, za ktorých môže polícia do nich oprávnene zasiahnuť. V prípade, že polícia opatrenia nesplní, Jana Dubovcová sa obráti na ministerstvo vnútra, prípadne na Národnú radu SR.

Ministerstvo vnútra odmieta závery Dubovcovej

Ministerstvo vnútra predčasné závery ombudsmanky odmieta, pretože vyšetrovanie v prípade naďalej pokračuje. Ako sa ďalej píše v stanovisku, ktoré agentúre SITA poskytla hovorkyňa rezortu vnútra Andrea Dobiášová, vyšetrovateľ vedie trestné stíhanie za trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa. Zatiaľ vypočuli 17 poškodených, troch svedkov ako aj policajtov.

"Taktiež bolo vykonaných 16 prehliadok tela za účasti znalca, boli zabezpečené lekárske správy poškodených osôb a bolo vykonané znalecké skúmanie z odboru zdravotníctva," vysvetlila. Rezort je tak toho názoru, že by mali nechať inšpekciu ministerstva pracovať bez tlaku médií alebo kohokoľvek iného a počkali si na výsledky vyšetrovania.

Na to, aby sa vyhotovovali kamerové zábery z akcií, nie je podľa Dobiášovej nutná legislatívna zmena, pretože obrazové a zvukové záznamy pri výkone služby je možné vyhotovovať. "A v mnohých prípadoch sa tak aj deje," poznamenala s tým, že používanie kamier by mala upraviť novela zákona o policajnom zbore, ktorú chcú dať v lete do legislatívneho procesu. Aj pri policajnej akcii 100 v Košickom kraji sa na niektorých miestach kamerové zábery vyhotovovali, upozornila.

"Vytypovali sa lokality, ktoré boli najproblémovejšie a odtiaľ zábery sú a boli aj prezentované verejnosti. Policajti však zasahovali na 49 miestach a nie je možné, aby sme mali na zásahu len 49 kameramanov," uviedla pre agentúru SITA. Ministerstvo vnútra aj Policajný zbor SR vykonali podľa jej slov všetky kroky k tomu, aby mohli v súčasnosti testovať odevné kamery, ako aj spracovanie a archiváciu údajov. "Na základe výsledkov testovacej prevádzky bude určený ďalší postup," uzavrela.

Zranení boli viacerí Rómovia

Z aprílového zásahu polície vo Vrbnici v Michalovskom okrese, pri ktorom boli podľa starostu obce zranení viacerí Rómovia, inšpekcia rezortu vnútra zatiaľ neobvinila žiadnu konkrétnu osobu. Ako ďalej agentúru SITA informoval tlačový odbor ministerstva vnútra, vyšetrovanie naďalej pokračuje. Vyšetrovateľ inšpekcie rezortu začal 9. apríla trestné stíhanie za zneužívanie právomoci verejného činiteľa.

Počas policajného zásahu v obci Vrbnica boli podľa jej starostu Jaroslava Tokára zranení viacerí Rómovia. Obyvatelia obce tvrdia, že donucovacie prostriedky policajtov boli počas pátracej akcie neprimerane tvrdé a zasiahli ľudí, ktorí slušne žili a nedostali sa doteraz svojím správaním do rozporu so zákonom. O výsledkoch celokrajskej pátracej akcie na tlačovej besede v Michalovciach informoval riaditeľ košickej krajskej polície Juraj Leško.

"Ohradzujem sa voči takým slovám, že išlo o brutálny zásah polície, je to nezmysel, ktorý chce niekto použiť voči polícii. Vo Vrbnici voči osobám neboli použité žiadne donucovacie prostriedky a na mieste zásahu bol prítomný aj starosta. Som zásadne proti tomu, aby zásah polície bol zneužívaný na politický boj," povedal Leško.