Prepísala sa história vesmíru, sonda bližšie k Plutu nebola

Podľa výpočtov amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) malo najväčšie priblíženie nastať o 13.49 h SELČ, čo však bude možné oficiálne potvrdiť až po 13 hodinách, informovala agentúra AP. Vedci totiž podľa nej nechcú sondu zaťažovať komunikáciou so Zemou v kritických okamihoch, keď môžu získať detailné zábery Pluta i jeho piatich známych mesiacov.

New Horizons vyštartovala k Plutu pred viac ako deviatimi rokmi, odkedy absolvovala trasu dlhú 4,8 miliardy kilometrov. Podľa očakávaní NASA by mala preletieť okolo trpasličej planéty vo vzdialenosti 12.600 kilometrov rýchlosťou 50.000 kilometrov za hodinu. Historický okamih si NASA pripomenula v televíznom prenose naživo zo svojho riadiaceho strediska v Marylande.

Vďaka New Horizons by sa mal vedcom po prvý raz naskytnúť detailnejší pohľad na Pluto, kedysi považované za najvzdialenejšiu planétu slnečnej sústavy. Sonda odštartovala z Mysu Canaveral na Floride 19. januára 2006. Po skončení terajšej misie by mohla poslúžiť na prieskum iných objektov v takzvanom Kuiperovom páse.

Pluto je väčšie ako sa predpokladalo

Najnovšie zábery ukázali, že trpasličia planéta Pluto je o niečo väčšia, než vedci doteraz predpokladali. Odborníci vypočítali, že priemer Pluta je približne 2370 kilometrov. Potvrdili tak predpoklad, že ide o najväčšie známe teleso nachádzajúce sa za obežnou dráhou Neptúnu.

"O veľkosti Pluta sa diskutovalo už od jeho objavenia v roku 1930. Sme nadšení, že sa nám túto otázku konečne podarilo uzavrieť," uviedol Bill McKinnon z Washington University v St. Louis, ktorý sa podieľa na misii spomínanej sondy. Určenie presnej veľkosti Pluta znamená, že hustota tohto telesa je trochu nižšia, než sa predpokladalo, a tiež, že jeho vnútro obsahuje viac ľadu. Okrem toho je troposféra, najnižšia vrstva atmosféry, tenšia, než si vedci doteraz mysleli. Sonda New Horizons sa okrem samotného Pluta zamerala aj na tri z jeho piatich mesiacov, pričom potvrdila predchádzajúce odhady, že priemer najväčšieho z nich, Chárona, je 1208 kilometra. Priemer Nixu vypočítali vedci na približne 35 kilometrov, zatiaľ čo Hydra má priemer 45 kilometrov. Veľkosť najmenších dvoch mesiacov, ktorými sú Kerberos a Styx, sa pokúsia vedci zistiť na základe údajov, ktoré sonda získa priamo počas utorňajšieho preletu. Tie však pošle na Zem až po jeho úspešnom absolvovaní.

Vedcov prekvapilo sfarbenie telies

Už počas približovania poslala množstvo snímok Pluta a jeho najväčšieho mesiaca Chárona, na ktorých je vidieť napríklad jasný rozdiel vo sfarbení oboch tiel. To vedcov prekvapilo, keďže predpokladajú, že obe telesá vznikli kolíziou objektov v ranom štádiu Slnečnej sústavy, a mali by sa preto na seba viac podobať. "Vyzerajú, akoby šlo o dva úplne rozdielne svety, ktoré pokojne mohli vzniknúť miliardy kilometrov od seba," uviedol vedúci misie Alan Stern.

Sonda taktiež odhalila na povrchu Pluta štyri tmavé škvrny, z ktorých každá má priemer približne 500 kilometrov. Ich pôvod zatiaľ nie je známy. Posledné fotky pred samotným preletom dorazili na Zem v pondelok. Sonda sa odmlčala, pretože je príliš zaneprázdnená na komunikáciu zo Zemou.

Záhadné teleso

Pluto je pre vedu stále záhadné teleso, najmä kvôli vzdialenosti od Zeme a nezvyčajnej obežnej dráhe. Tá komplikuje jeho pozorovanie zo Zeme. Iba Hubblov vesmírny teleskop dokázal poslať nekvalitné snímky. New Horizons poskytne tak kvalitné zábery, že bude možné pozorovať objekty s veľkosťou futbalového ihriska.

Sondu New Horizons s hmotnosťou 478 kilogramov vypustil do vesmíru 19. januára 2006 americký Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA). Ide o najrýchlejšiu sondu v histórii vesmírneho výskumu. Vo februári 2007 sa priblížila k Jupiteru, pričom gravitácia planéty ju vymrštila ďalej. Po prelete okolo Pluta sa následne zameria na objekty v Kuiperovom páse a v roku 2029 by mala opustiť Slnečnú sústavu.

Kuiperov pás je oblasť v Slnečnej sústave. Nachádza sa približne za obežnou dráhou Neptúna. Má tvar disku a je ovplyvňovaný gravitáciou Neptúna a Jupitera. Kuiperov pás je zdrojom komét, ktorý je bližší ako Oortov oblak.

Informácie pochádzajú z webstránky www.bbc.com a archívu agentúry SITA.