Prijal váš kolega úplatok?

Začiatkom roka vstúpil do platnosti zákon č. 307/2014 Z.z. o niektorých opatreniach súvisiacich s oznamovaním protispoločenskej činnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý zaviedol právnu reguláciu tzv. whistleblowingu. Nový zákon upravuje ochranu zamestnancov pred prípadnými postihmi za oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti v súvislosti s ich zamestnaním a zároveň aj povinnosti zamestnávateľov pri prijímaní a vybavovaní takýchto podnetov.

Aké správanie sa považuje za závažnú protispoločenskú činnosť?
Zákon vymedzuje ako závažnú protispoločenskú činnosť nasledovné konanie:
- niektoré z trestných činov verejných činiteľov, korupcie, machinácie pri verejnom obstarávaní alebo poškodzovania finančných záujmov Európskych spoločenstiev,
- trestný čin s hornou hranicou trestnej sadzby prevyšujúcou tri roky, alebo
- správny delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s hornou hranicou vo výške najmenej 50 000 eur (mohlo by sa jednať napríklad o kartelové dohody).

Aké povinnosti vyplývajú zo zákona pre zamestnávateľa?
Spoločnosti s viac ako 50 zamestnancami a zamestnávatelia, ktorí sú orgánom verejnej moci, musia zaviesť mechanizmus whistleblowingu najneskôr do 30. júna 2015. V tejto súvislosti sú zamestnávatelia povinní vytvoriť priestor, kde môžu zamestnanci podávať oznámenia o protispoločenskej činnosti.
Zároveň musia takéto spoločnosti vydať interný predpis, ktorý bude obsahovať detailné informácie o mechanizme whistleblowingu na pracovisku a určiť zodpovednú osobu, ktorá bude vykonávať dohľad nad dodržaním zákonných povinností.

Zamestnávateľ je povinný prijať a preveriť podnety od zamestnancov najneskôr do 90 dní od ich prijatia a musí ich evidovať aspoň po dobu 3 rokov. Ako upozorňuje Ľubica Martináková, Associate advokátskej kancelárie Accace Legal, „pri nesplnení ktorejkoľvek povinnosti vyplývajúcej zo zákona hrozí zamestnávateľovi pokuta až do výšky 20 000 eur.“

Akým spôsobom je možné podať oznámenie?
Zamestnanec môže urobiť oznámenie smerom navonok, t.j. podá sa trestné oznámenie alebo podnet na začatie konania o správnom delikte, alebo sa protispoločenská činnosť oznámi zamestnávateľovi formou interného podnetu v rámci systému vybavovania podnetov (tzv. compliance hotline). Podnet je možné podať aj anonymne.

Komu poskytuje zákon ochranu?
Zákon poskytuje ochranu osobám, ktoré oznámia skutočnosti, o ktorých sa dozvedeli v súvislosti s výkonom svojho zamestnania, povolania, postavenia alebo funkcie a ktoré môžu významnou mierou prispieť alebo prispeli k objasneniu závažnej protispoločenskej činnosti alebo k zisteniu alebo usvedčeniu jej páchateľa.

Ako upozorňuje Ľ. Martináková, „voči chránenému oznamovateľovi, môže zamestnávateľ urobiť právny úkon, ktorý negatívne ovplyvní jeho postavenie zamestnanca – ako napríklad zrážka zo mzdy, preradenie na inú prácu, skončenie pracovného pomeru a iné - len s jeho súhlasom. Ak zamestnanec s úkonom nesúhlasí, musí zamestnávateľ písomne požiadať inšpektorát práce o súhlas s takýmto úkonom.“

Inšpektorát práce udelí súhlas s navrhovaným pracovnoprávnym úkonom zamestnávateľa voči chránenému oznamovateľovi len ak zamestnávateľ preukáže, že navrhovaný pracovnoprávny úkon nemá žiadnu príčinnú súvislosť s oznámením urobeným oznamovateľom, inak žiadosť o udelenie súhlasu zamietne. Proti rozhodnutiu inšpektorátu práce môže oznamovateľ aj zamestnávateľ podať odvolanie. „V prípade, že zamestnávateľ urobí právny úkon bez súhlasu inšpektorátu práce, je právny úkon neplatný,“ dopĺňa Ľ. Martináková.

Ako motivuje zákon zamestnancov podať oznámenie o protispoločenskej činnosti?
Zákon motivuje zamestnancov, aby nahlásili korupciu alebo akúkoľvek inú protispoločenskú činnosť tým, že im sľubuje zabezpečiť primeranú ochranu voči nepriaznivým úkonom zo strany zamestnávateľa. Naviac, ak zamestnanec podá oznámenie o protispoločenskej činnosti, môže podľa nového zákona dostať odmenu, a to až do výšky 50-násobku minimálnej mzdy, čo pre rok 2015 predstavuje sumu 19 000 eur. Ako však upozorňuje Ľ. Martináková, „oznamovateľ nemá právny nárok na odmenu, t.j. odmena mu môže, ale nemusí byť priznaná.“

Odmena za oznámenie protispoločenskej činnosti nie je podobne ako ochrana zamestnanca priznaná automaticky, zamestnanec musí o ňu písomne požiadať. Následne Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky rozhodne, či zamestnancovi - oznamovateľovi poskytne odmenu alebo nie. Základnou podmienkou nato, aby oznamovateľ mohol požiadať o poskytnutie odmeny je to, aby v trestnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým bol páchateľ uznaný vinným alebo v správnom konaní nadobudlo právoplatnosť rozhodnutie, ktorým sa preukázalo spáchanie správneho deliktu. Zamestnanca - oznamovateľa upovedomí o právoplatnosti rozhodnutia prokurátor alebo súd v trestnom konaní alebo príslušný správny orgán, ktorý konal o správnom delikte.

Ako požiadať o odmenu?
Zamestnanec môže v priebehu 6 mesiacov odo dňa kedy obdŕžal vyššie uvedené oznámenie o právoplatnosti rozhodnutia podať žiadosť o poskytnutie odmeny Ministerstvu spravodlivosti SR. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko, dátum narodenia a adresu bydliska oznamovateľa a odôvodnenie podania žiadosti. Zamestnanec musí k žiadosti o odmenu priložiť aj oznámenia o právoplatnosti rozhodnutia.

Ministerstvo následne do 6 mesiacov rozhodne, či oznamovateľovi prizná odmenu alebo žiadosť o odmenu zamietne. Pri rozhodovaní o priznaní odmeny sa zohľadní najmä miera účasti oznamovateľa na objasnení závažnej protispoločenskej činnosti, zistení alebo usvedčení jej páchateľa a rozsah uchráneného alebo vráteného majetku, v prípade ak ho možno vyčísliť. „Rozhodnutie Ministerstva nie je možné preskúmať súdom,“ dodáva Ľ. Martináková.

Podlieha odmena zdaneniu?
Odmena, ktorú môže Ministerstvo spravodlivosti poskytnúť oznamovateľovi na základe jeho žiadosti o jej vyplatenie, sa v súlade s § 9 ods. 2 písm. aa) Zákona o dani z príjmov oslobodzuje od dane z príjmov. Predmetné ustanovenie nadobudlo účinnosťou novelou zákona o dani z príjmov od 1. januára 2015.