Chetiti v Slovenskom národnom múzeu

do 11. 10. 2015.

Pre českého orientalistu, jazykovedca a cestovateľa, rodáka z Lysej nad Labem, sa stal osudným objav neznámych tabuliek, písaných klinovým písmom v nezrozumiteľnom jazyku, ktoré v roku 1906 vykopala expedícia Nemeckej orientálnej spoločnosti v Malej Ázii, na území hlavného mesta Chetitskej ríše Chattušaš. Bedřich Hrozný sa po ukončení štúdia venoval hospodárskym dejinám Predného východu v univerzitnej knižnici vo Viedni a nezvyčajný nález ho zaujal. Po smrti objaviteľa tabuliek a Hrozného pedagóga Huga Winklera, bol Hrozný v roku 1914 oficiálne poverený vydaním chetitských textov. O pár rokov neskôr sa mu podarilo preložiť známu prvú vetu z jazyka Chetitov: „Teraz chlieb budete jesť, potom vodu budete piť." Svoju prácu Predbežné riešenie chetitského problému (Die Lösung des hethitischen Problem. Ein Forläufiger Bericht) predniesol verejnosti 24. 11. 1915 v Berlíne a následne vo Viedni.

Bedřich Hrozný, ktorý v tom čase ovládal už takmer dvadsať jazykov, tento nový nielen rozlúštil, ale aj geneticky zaradil medzi indoeurópske jazyky. Objav bol spočiatku prijatý rozpačito a odborná verejnosť kritizovala rozporuplný postup. Vedec, ktorý vo vete poznal len ideogram slova chlieb (ninda), k nemu hľadal sloveso jesť. Na základe podobnosti s latinčinou a nemčinou ho našiel v slove ezateni. Ďalšie slovo vadar preložil ako voda, k čomu mu pomohla znalosť iných orientálnych jazykov. Napokon v slove ekuteni identifikoval tvar slovesa piť. Keď Hrozný vydal prvú chetitskú gramatiku, slovník (1917) a preklad historických a náboženských textov (1919), pochybnosti zmizli. Odborná verejnosť ho uznala za zakladateľa nového vedného odboru – chetitológie. Po rozpade Rakúsko – Uhorska získal riadnu profesúru na pražskej univerzite, kde neskôr pôsobil ako dekan Filozofickej fakulty UK v Prahe a v roku 1939 bol zvolený rektorom univerzity. Publikoval takmer 350 prác, zúčastnil sa mnohých expedícií a výskumných ciest. Po rozlúštení chetitčiny pracoval na jej hieroglyfickej podobe a rovnako sa pokúsil o rozlúštenie protoindického a krétskeho jazyka, ale úspešný nebol. Je pozoruhodné, že doposiaľ sa tieto jazyky nepodarilo rozlúštiť nikomu.

Výstava v Slovenskom národnom múzeu prezentuje Hrozného najznámejšie archeologické expedície z rokov 1924 – 1925 v lokalitách v Šéch Saad, Tell Erfád v Sýrii a v meste Kayseri a najmä v lokalite Kϋltepe v Turecku. Istý podiel tamojších nálezov a výkopovú dokumentáciu Hrozný rozdelil medzi tri pražské inštitúcie. Jedna z nich, Národní muzeum – Náprstkovo muzeum asijských, afrických a amerických kultur, prevzala fotografickú a kresebnú dokumentáciu a podstatnú časť osobnej pozostalosti vedca. Na základe týchto materiálov Náprstkovo múzeum k storočnici objavu pripravilo panelovú výstavu pre České centrá, s možnosťou sprostredkovať ju návštevníkom po celom vo svete.

Slovenské národné múzeum, ktoré výstavu prezentuje ako prvé, ju doplnilo replikami nálezov Bedřicha Hrozného z Polabského muzea – Muzea Bedřicha Hrozného v Lysej nad Labem. Zásluhou SNM-
Archeologického múzea výstava získala aj druhú, nemenej zaujímavú časť s názvom Územie Slovenska v čase Chetitov – chudobní vzdialení súčasníci. Prostredníctvom zbierkových predmetov dokumentuje rovnakú dobu – dobu bronzovú na našom území a ukazuje tak protipól rozvinutej chetitskej civilizácie.

Celý projekt ozvláštňuje umelecká šesťkanálová audioinštalácia z dielne Pavla Stereca v samostatnej miestnosti. Autor v spolupráci s Ústavom srovnávací jazykovědy a s Fonetickým ústavom FF UK v Prahe využil niekoľko slov dávno mŕtveho jazyka, ktoré Hroznému pomohli pri lúštení jazykového problému a vyjadril tak vlastný pohľad na túto problematiku.
Viac info: www.snm.sk ; www.facebook.com/slovenske.narodne.muzeum

Výstava: Bedřich Hrozný. Sto rokov od rozlúštenia chetitského jazyka.
Miesto: Sídelná budova SNM, Vajanského nábr. 2, Bratislava
Slávnostné otvorenie: 16. 7. 2015 o 17.00
Trvanie: 17. 7. – 11. 10. 2015
Otváracie hodiny: denne okrem pondelka 9.00 – 17.00, júl, august 10.00 – 18.00