NATO podporilo útoky Turecka proti Islamskému štátu

Severoatlantická aliancia ponúkla na utorkovej mimoriadnej schôdzke politickú podporu vojenskej akcii Turecka proti militantom z Islamského štátu v Sýrii a Iraku. Ankara však nepožiadala o ďalšiu vojenskú pomoc.

"Turecko nepožiadalo o dodatočnú vojenskú prítomnosť NATO v Turecku... Turecko má veľmi schopné ozbrojené sily - druhú najväčšiu armádu v rámci aliancie," citovala agentúra DPA generálneho tajomníka NATO Jensa Stoltenberga po bruselskej schôdzke veľvyslancov pri NATO.

Podľa agentúry Reuters Turecko požiadalo o naliehavú schôdzku po tom, čo zintenzívnilo svoju úlohu v boji proti militantom z Islamského štátu. Podniklo letecké útoky v Sýrii a Iraku. Terčom sa stali v Iraku aj tábory Strany kurdských pracujúcich (PKK).
"Sme solidárni s naším tureckým spojencom," povedal na začiatku schôdzky Stoltenberg.

Turecko bolo podľa Erdogana napadnuté

V úvode stretnutia NATO a Turecko bagatelizovali myšlienku, že by aliancia mohla poskytnúť vzdušnú a pozemnú podporu pre dramatickú zmenu v tureckej stratégii. Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan však ešte pred odletom do Číny vyhlásil, že Turecko "bolo napadnuté".

Povedal to v súvislosti so samovražedným bombovým útokom v meste Suruč, pri ktorom zahynulo minulý týždeň 32 ľudí, prevažne študentov. Z útoku podozrievajú Islamský štát. "Ak sa členská krajina NATO stane terčom útoku, NATO ju podporí v každom smere," konštatoval Erdogan. Podľa neho "by mohla existovať povinnosť pre NATO a žiadame NATO, aby bolo na to pripravené," uviedol Erdogan.

Prezident vylúčil mier s kurdskými militantmi

Erdogan rovnako v utorok vyhlásil, že nie je možné pokračovať v mierovom procese s kurdskými militantmi. Politikov s väzbami na "teroristické skupiny" by podľa neho mali zbaviť imunity pred stíhaním. "Nie je možné, aby sme pokračovali v mierovom procese s tými, ktorí ohrozujú našu národnú jednotu a bratstvo," povedal Erdogan na tlačovej konferencii pred odchodom na oficiálnu návštevu Číny, informovala agentúra Reuters.

Erdogan taktiež poznamenal, že "bezpečnostná zóna" na severe Sýrie, o vytvorení ktorej rokujú Turecko a USA, by otvorila cestu návratu 1,7 milióna sýrskych utečencov momentálne sa nachádzajúcich v Turecku.