Cassini odfotila červené pásy na Saturnovom mesiaci Tethys
Vesmírnej sonde Cassini sa podarilo odfotografovať zvláštne červené pásy na povrchu Saturnovho mesiaca Tethys. Ide o úzke, zakrivené línie so šírkou iba niekoľko kilometrov, avšak dlhé stovky kilometrov.
Predstavitelia amerického Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) zverejnili záber týchto pásov, ktorý vznikol kombináciou viacerých snímok. Tie sonda spravila ešte 11. apríla.
Snímka zachytáva oblasť s rozlohou 490 krát 415 kilometrov nachádzajúcu sa na severnej hemisfére Tethysu. Pôvod čiar ani to, prečo sú tak jasne sfarbené, vedci zatiaľ nepoznajú. Predpokladajú však, že červený materiál môže byť ľad zafarbený chemickými prímesami alebo dôsledok vyparovania zvnútra Tethysu. Čiary môžu mať súvis napríklad aj so zlomami, ktoré sa však pri rozlíšení týchto záberov nedajú pozorovať.
Cassini je planetárna sonda určená na prieskum Saturnu, jeho prstencov a mesiacov. Na jej vývoji sa podieľali NASA, Európska vesmírna agentúra (ESA) a Talianska kozmická agentúra (ASI). Cassini, ktorej súčasťou bola aj atmosférická sonda Huygens, vyniesla do vesmíru z mysu Canaveral na Floride raketa Titan IV-B/Centaur 15. októbra 1997.
Na obežnú dráhu Saturnu sa dostala 1. júla 2004. Počas jej misie sa jej napríklad podarilo objaviť nový Saturnov prstenec alebo zistiť, že Saturnov druhý najväčší mesiac Rhea má atmosféru tvorenú kyslíkom a oxidom uhličitým. Sonda Huygens pristála 14. januára 2005 na mesiaci Titan a spravila tam približne 700 fotografií, z ktorých sa však na Cassini podarilo odoslať len polovicu. Misia sondy Cassini sa mala pôvodne skončiť už v roku 2008, neskôr ju však predĺžili do roku 2010 a následne až do roku 2017.
Informácie pochádzajú z webstránky www.nasa.gov a archívu agentúry SITA.
Snímka zachytáva oblasť s rozlohou 490 krát 415 kilometrov nachádzajúcu sa na severnej hemisfére Tethysu. Pôvod čiar ani to, prečo sú tak jasne sfarbené, vedci zatiaľ nepoznajú. Predpokladajú však, že červený materiál môže byť ľad zafarbený chemickými prímesami alebo dôsledok vyparovania zvnútra Tethysu. Čiary môžu mať súvis napríklad aj so zlomami, ktoré sa však pri rozlíšení týchto záberov nedajú pozorovať.
Cassini je planetárna sonda určená na prieskum Saturnu, jeho prstencov a mesiacov. Na jej vývoji sa podieľali NASA, Európska vesmírna agentúra (ESA) a Talianska kozmická agentúra (ASI). Cassini, ktorej súčasťou bola aj atmosférická sonda Huygens, vyniesla do vesmíru z mysu Canaveral na Floride raketa Titan IV-B/Centaur 15. októbra 1997.
Na obežnú dráhu Saturnu sa dostala 1. júla 2004. Počas jej misie sa jej napríklad podarilo objaviť nový Saturnov prstenec alebo zistiť, že Saturnov druhý najväčší mesiac Rhea má atmosféru tvorenú kyslíkom a oxidom uhličitým. Sonda Huygens pristála 14. januára 2005 na mesiaci Titan a spravila tam približne 700 fotografií, z ktorých sa však na Cassini podarilo odoslať len polovicu. Misia sondy Cassini sa mala pôvodne skončiť už v roku 2008, neskôr ju však predĺžili do roku 2010 a následne až do roku 2017.
Informácie pochádzajú z webstránky www.nasa.gov a archívu agentúry SITA.
Zdroj: WEBNOVINY
Najnovšie v kategóriiViac článkov
Európou sa šíri nebezpečný vírus, liek neexistuje
21:06 30.11.2024Veda
WHO vyzýva na očkovanie, vírus potvrdili už v troch európskych krajinách.
Vysádzanie stromov v Arktíde môže škodiť: Vedci dospeli k šokujúcim zisteniam o globálnom otepľovaní
20:03 17.11.2024Veda
Vedci prekvapili novými zisteniami o účinku vysádzania stromov v Arktíde.
Vedci prekvapili: Toto sa deje ženám, keď každý deň jedia vajcia
7:01 17.11.2024Veda
Odborníci dospeli k zaujímavým výsledkom.
Táto zložka vo víne môže pomáhať pri prevencii rakoviny hrubého čreva
20:01 16.11.2024Veda
Látka nájdená vo víne by mohla pomôcť predchádzať fatálnym ochoreniam.
Toto je maximálny vek, ktorého sa môžete dožiť
7:24 04.11.2024Veda
Na základe výskumu sa zistilo, akého maximálneho veku sa človek môže skutočne dožiť.
Vosveteit.sk
