Slováci sa sťažujú aj na detský krik či kostolné zvony

Hluk z okolia pôsobí podľa Úradu verejného zdravotníctva (ÚVZ) SR ako stresový faktor, ktorý vplýva na činnosť kardiovaskulárneho systému, nervovú sústavu a psychiku človeka, znižuje mieru sústredenia, schopnosť učenia a spôsobuje depresie. "V posledných desaťročiach sa stal jedným z najvýznamnejších environmentálno-zdravotných problémov obyvateľov," konštatuje sa v správe.

Za najviac obťažujúcu považujú Slováci cestnú dopravu, nárast tohto druhu dopravy v poslednom desaťročí predstavuje približne 40 percent. Problematické sú najmä hlavné cestné ťahy väčších miest vrátane križovatiek.

Za významný zdroj hluku označili hygienici aj kamiónovú dopravu, predovšetkým v okolí priemyselných areálov, kontajnerových prekladísk a na cestách smerujúcich k hraničným priechodom. "V prípade železničnej a električkovej dopravy miera hlučnosti súvisí najmä s technickou zastaranosťou a nedostatočnou údržbou koľajových tratí," zdôvodňuje sa v správe.

Hlukovú záťaž výrazne ovplyvňuje aj letecká doprava, a to vo východnej časti Bratislavy a v niektorých priľahlých obciach. Podobná situácia je podľa hygienikov aj v okolí letísk ďalších miest ako Košice, Trenčín či Sliač. Vojenské letisko v Kuchyni je zdrojom výrazného hluku najmä počas vojenských leteckých cvičení.

"Popri hluku v priemyselných objektoch a výrobných prevádzkach vystupujú do popredia najmä problémy s hlukom v okolí veľkých obchodných centier. Rušivo na okolitých obyvateľov pôsobia aj terasy pohostinstiev a hudba v nich," píše sa v správe. Osobitným problémom je podľa hygienikov aj zvuk zo stavebnej činnosti, ktorý je často spojený s nerešpektovaním časových obmedzení na vykonávanie hlučných prác.