Japonsko si pripomenulo 70. výročie svojej kapitulácie
- 21:24 15.08.2015
- TOKIO
Japonsko si v sobotu pripomenulo 70. výročie svojej kapitulácie v druhej svetovej vojne. Spomienka v Tokiu sa začala na poludnie miestneho času minútou ticha, teda v momente, keď cisár Hirohito 15. augusta 1945 v rozhlase oznámil kapituláciu Japonska.
Odporúčame:
Abe sa za zločiny Japonska počas vojny neospravedlnil
Ospravedlnenia zostávajú v platnosti
Japonský premiér Šinzó Abe vystúpil už v piatok s prejavom, v ktorom okrem iného povedal, že doterajšie "úprimné ospravedlnenia sa" jeho krajiny za zločiny spáchané počas vojny zostávajú v platnosti, opätovne sa však neospravedlnil.
Abe vo svojom 25-minútovom prejave vyjadril "hlboký smútok" nad všetkými obeťami tejto vojny, pričom pripustil, že Japonsko vtedy spôsobilo "nesmierne škody a utrpenie" nevinných ľudí. Premiérovo vyhlásenie pozorne sledovali susedné štáty, najmä Južná Kórea a Čína. Juhokórejská prezidentka Pak Kun-hje ho pri príležitosti sobotňajšieho 35. výročia ukončenia japonskej okupácie Kórejského polostrova označila za nedostatočné. Abe podľa nej môže získať dôveru susedných štátov len "serióznymi činmi".
Premiér kontroverznú svätyňu nenavštívil
Čínska štátna tlačová agentúra Sinchua uviedla, že Abeho ospravedlnenie bolo "zriedené" a nedosahuje úroveň prejavu premiéra Tomiičiho Murajamu z roku 1995, ktorý "odvážne a úprimne" hovoril o japonskej vojnovej minulosti.
Abe v sobotu neprišiel do kontroverznej svätyne Jasukuni, kde je medzi 2,5 miliónmi vojnových obetí uctievaných aj 14 odsúdených vojnových zločincov, zaslal však do nej obetný dar. Namiesto toho sa modlil a položil veniec na cintoríne, kde sú pochovaní neznámi vojaci.
Svätyňu v centre Tokia však navštívili dvaja ministri japonskej vlády a oddelene aj skupina asi 60 poslancov. Tí povedali, že iba chcú vzdať úctu tým, ktorí obetovali životy za svoju krajinu.
Kapituláciu Japonska si pripomenuli aj Briti
Spomienkové obrady pri príležitosti 70. výročia víťazstva nad Japonskom viedla v sobotu aj britská kráľovná Alžbeta II. Agentúra AP informovala, že spolu s ďalšími členmi britskej kráľovskej rodiny sa zúčastnila na bohoslužbe v londýnskom kostole St. Martin-in-the-Fields, kde boli prítomní taktiež vojnoví veteráni.
Okrem spomienkovej bohoslužby sa v Londýne pri tejto príležitosti konala vojenská prehliadka, na ktorej sa takisto očakávala účasť veteránov a niekdajších zajatcov v pokročilom veku. Na podujatiach sa zúčastňujú aj rodinní príslušníci padlých alebo dnes už nežijúcich vojakov, z ktorých mnohí prišil s vojnovými vyznamenaniami udelenými svojim otcom či starým otcom. Podľa AP pritom u niektorých panuje pocit, že Briti boje v Ázii do značnej miery prehliadajú, keďže Londýn sa vo vojne sústreďoval predovšetkým na nemeckých nacistov.
Médiá v súvislosti so sobotňajšími podujatiami priniesli už skôr správy, podľa ktorých by mohli na účastníkov zaútočiť extrémisti. Londýnska metropolitná polícia však vyhlásila, že v spolupráci s ministerstvom obrany a Kráľovskou britskou légiou zabezpečí pokojný priebeh.
Ukrajina tvrdí, že Rusko na ňu zhodilo od začiatku vojny 51.000 navádzaných bômb
Rusko od začiatku vojny na Ukrajine spred takmer troch rokov použilo viac ako 51.000 navádzaných leteckých bômb, z toho 40.000 v roku 2024, uviedli vo štvrtok ukrajinské vzdušné sily.
Bidenova vláda pred nástupom Trumpa chystá nové sankcie voči Rusku
Americký prezident Joe Biden tento týždeň predstaví nové sankcie proti Rusku, ktoré sa zamerajú na jeho ekonomiku.
Nemecko dodá Ukrajine ďalšie rakety
Nemecko v dohľadnom čase poskytne Ukrajine ďalšie riadené strely pre systémy protivzdušnej obrany IRIS-T.
Meloniová obhajuje Muska, zo zasahovania do vnútorných záležitostí viní Sorosa
Talianska premiéra Georgia Meloniová vo štvrtok vyjadrila presvedčenie, že americký miliardár Elon Musk svojimi výrokmi o politickom dianí v iných krajinách nepredstavuje hrozbu pre tamojšiu demokraciu.
Scholz je proti požiadavke Trumpa zvýšiť výdavky na obranu na 5 % HDP
Nemecký kancelár Olaf Scholz nesúhlasí so zvýšením výdavkov na obranu na päť percent HDP, ako to od členských štátov NATO požaduje budúci americký prezident Donald Trump.
