Radičová: Zločineckú okupáciu zo '68 mnohí ospravedlňujú

Expremiérka v máji 2011 počas návštevy vtedajšieho premiéra Ruskej federácie Vladimíra Putina žiadala tzv. pozývací list. "Žiadala som relevantné dokumenty, nielen samotný pozývací list," uviedla Radičová pre agentúru SITA.

Za zločiny sa nik nezodpovedal

Dokumenty o akomkoľvek zločine komunizmu sú jedna vec, druhá je zodpovednosť a spravodlivosť, tvrdí Radičová. "Na rozdiel napríklad od Českej republiky a niektorých ďalších postkomunistických krajín, u nás nik nebol postavený pred súd a braný na zodpovednosť za konanie proti ľudskosti alebo za účasť na tom ktorom zločine komunistického režimu," uviedla expremiérka. Pripomenula, že napríklad Ústav pamäti národa vypracoval niekoľko podaní a kompetentné orgány ich dodnes ignorujú.

"Na pochopenie podstaty zlovôle komunistického režimu je pochopenie posolstva a výstrahy augusta 1968 nesmierne dôležité. Intervencia vojsk Varšavskej zmluvy v auguste 1968 bola ukážkou podstaty zločinného režimu, ktorý majú dnes mnohí tendenciu ospravedlňovať," uviedla. Ako dodala, vysvetľovanie tragédie roku 1968 sa dlhodobo sústreďovalo na tzv. pozývací list. Komisia vlády ČSFR sa po roku 1989 pokúšala získať potrebné dokumenty, teda nielen pozývací list.

Pod pozývacím listom bolo viac podpisov

V júli 1992 Boris Jeľcin odovzdal Václavovi Havlovi kópie siedmich dokumentov z archívu politbyra Komunistickej strany Sovietskeho zväzu, pripomína Radičová. "Medzi nimi aj kópiu listu s podpismi piatich súdruhov, vrátane Vasiľa Biľaka. Z existujúcich kópií dokumentov je však zrejmé, že to nie je jediný relevantný dokument, a že pod pozývacím listom bolo v jeho ďalšej verzii podstatne viac podpisov," uzavrela.

V piatok si Slováci i Česi pripomenú 47. výročie invázie vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa, ktorá zmarila nádeje vkladané do demokratizačného procesu v komunistickej strane. Pražská jar, s ktorou sa spája predovšetkým meno Alexandra Dubčeka, bola pochovaná v noci z 20. na 21. augusta.

Krátko pred polnocou 20. augusta 1968 vtrhli vojaci piatich krajín Varšavskej zmluvy na územie Československa. Na "akte internacionálnej solidarity" sa nepodieľalo Rumunsko. Dubčekovské krídlo KSČ proti zásahu protestovalo, reakciou ZSSR však bolo zatknutie Dubčeka a jeho spolupracovníkov. Odviezli ich do Ruska, ktoré nemohli opustiť skôr ako podpíšu tzv. Moskovský protokol, a ten znamenal úplnú kapituláciu.

Okupácia mala 108 obetí na životoch

Okupácia si vyžiadala 108 obetí na ľudských životoch a stovky zranených. Vojská Varšavskej zmluvy zanechali za sebou zničené cesty a rozstrieľané fasády domov, napáchali nevyčísliteľné škody. Po invázii nastala politika normalizácie. Znamenala prenasledovanie účastníkov obrodného procesu, cenzúru a masovú emigráciu Čechov a Slovákov.

Definitívny koniec Pražskej jari prišiel v apríli 1969, keď sa do vedenia KSČ dostal Gustáv Husák. Sovieti postupne posilňovali svoju moc. Proruská, husákovská KSČ vytvorila rozsiahly systém kontrolovaný a udržovaný ŠtB. Mnoho aktivistov usilujúcich sa o demokraciu v období Pražskej jari prišlo o prácu, niektorí skončili vo väzniciach.

Pádu totality sa Československo dočkalo 17. novembra 1989.