Ficova vláda čelí kritike pre výber utečencov

VŠETKO O UTEČENCOCH

Podľa tímlídra strany pre zahraničnú politiku a politický systém Martina Klusa je jedným z nosných pravidiel civilizovaného sveta je princíp náboženskej nediskriminácie. "Ak vláda verejne vyhlasuje, že si chce z utečencov vybrať len kresťanov, tak sa nemožno čudovať, že to vyvolá medzinárodný ohlas," uviedol Klus.

Vláda SR sa zaviazala spomedzi utečencov, ktorí sa dostali do krajín Európskej únie prijať sýrskych kresťanov. Podľa stanoviska ministerstva vnútra by totiž integrácia moslimských prisťahovalcov bola v našej krajine problematická, pretože tu okrem iného nemáme mešity. Informovali o tom viaceré zahraničné médiá.

Väčšinou majú krajiny iné kritériá výberu

S podmienkou, že krajina si bude vyberať utečencov na základe náboženstva, sa vedúca úradu Medzinárodnej organizácie pre migráciu na Slovensku (IOM) Zuzana Vátraľová ešte nestretla.

"Väčšinou krajiny majú kritéria ako napríklad znalosť angličtiny, aby bol ten človek uznaný ako utečenec Úradom vysokého komisára OSN pre utečencov, aby mal v krajine, kam má byť presídlený, nejakých príbuzných," priblížila pre agentúru SITA. Ako dodala, nevie si predstaviť, ako si Slovensko kresťanov z táborov v Taliansku a Grécku vyberie.

Prijmeme 100 utečencov

Prijatie 100 kresťanských utečencov z Talianska a Grécka je príspevok Slovenska k prerozdeleniu migrantov z týchto krajín, ktoré vlne migrantov čelia. Tento počet je podľa predsedu vlády Roberta Fica a ministra vnútra Roberta Kaliňáka Slovensko schopné integrovať a rovnako to zodpovedá ekonomickým možnostiam. Na tom, koľko utečencov krajiny príjmu, sa ministri vnútra dohodli koncom júla.

Podľa riaditeľky Centra pre výskum etnicity a kultúry Eleny Gallovej Kriglerovej za tým, že Slovensko prijme len kresťanov, je zase "pocit, že nás tu bude niekto ohrozovať". Nemyslí si, že je správne uprednostňovať iba kresťanských utečencov. Dodala, že "nepochybne majú veľké problémy v tých krajinách, odkiaľ utekajú a majú prečo utekať. Ale zároveň majú problémy aj moslimskí alebo iní utečenci," skonštatovala Gallová Kriglerová.

Postoj ľudí k utečencom sa mení osobnými skúsenosťami

"Vidíme, že keď nejaký Slovák, ktorý sa obáva cudzincov, príde s nimi do kontaktu, tak si uvedomí, že ten cudzinec je dobrý alebo zlý, pekný alebo škaredý, uzavretý alebo otvorený a to, odkiaľ pochádza, je druhoradé, " hovorí Vatráľová.

To, že ľudia menia svoj vzťah k utečencom a migrantom na základe osobnej skúsenosti, vidia na základe reálnych, empirických skúseností. V IOM organizujú rôzne interaktívne vzdelávacie aktivity. Ich cieľom je školiť ľudí, ktorí s migrantmi prichádzajú do kontaktu.

Do týchto aktivít zapájajú aj cudzincov. Ľudia, ktorých školia, sú väčšinou pracovníci polície či rôznych úradov. "Pri osobnej skúsenosti vidíme, ako sa postoj tých ľudí mení. Ľudia, ktorí majú málo skúseností s cudzincami a sú možno trošku rezervovaní voči nim, keď majú šancu hovoriť s konkrétnou osobou, tak väčšinou majú reakciu typu: "Veď vy ste v pohode, ale tí ostatní..."."

Zároveň podľa Vatráľovej netreba zabúdať na to, že ak utečenec alebo migrant dostane na Slovensku azyl, musí svoj život začať odznova. Migranti sa ocitnú v úplne inej krajine, bez podpory rodiny a príbuzných. "Prvoradé je naučiť sa slovenčinu, pretože na Slovensku bez vedomosti slovenského jazyka je veľmi ťažké žiť. A samozrejme, čím skôr si nájsť prácu, aby rodina bola samostatná a čím skôr sa vedela uživiť," uviedla Vatráľová.