Päť slovenských univerzít má problém, môžu prísť o titul

Problém má Katolícka univerzita v Ružomberku, Trenčianska univerzita Alexandra Dubčeka v Trenčíne, Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre, Univerzita Mateja Bela v Banskej Bystrici a Univerzita veterinárneho lekárstva a farmácie v Košiciach. "V prípade, že do roka od doručenia hodnotenia nedôjde k náprave, hrozí, že minister školstva dá návrh na odňatie titulu univerzita," poznamenal.

Odporúčame:

Dotknuté vysoké školy reagujú na výsledky akreditácie

Kvalitnej škole treba podať pomocnú ruku

Podľa predsedu Akreditačnej komisie Ľubora Fišeru, týchto šesť škôl má problém napríklad s publikačnými výstupmi či výstupmi doktorandov. Ekonomická univerzita v Bratislave splnila kritérium výstupov doktorandov len na hrane. "Táto univerzita má najhoršie hodnotenie doktorandov z celej komplexnej akreditácie. Nie je to podľa mňa v poriadku, mali by s tým niečo robiť," povedal predseda komisie.

Ako ho doplnil šéf rezortu školstva, žiadnej verejnej vysokej škole nehrozí, že prestane existovať. Avšak, napriek tomu, že niektoré školy kritériá nesplnili, treba sa na ne podľa ministra pozerať individuálne. "Niektoré majú veľmi silné stránky, ale aj tie slabšie, ktoré ich stiahli ku dnu," vysvetlil s tým, že ak je vidieť, že môže byť škola skutočne kvalitná, treba jej podať pomocnú ruku.

Znížil sa počet detašovaných pracovísk

Aj na Slovensku sú však vynikajúce vysoké školy, predseda Akreditačnej komisie medzi ne zaradil Univerzitu Komenského v Bratislave, Slovenskú technickú univerzitu v Bratislave, Univerzitu Pavla Jozefa Šafárika v Košiciach a košickú Technickú univerzitu. "V ich tesnom závese je Žilinská univerzita, Slovenská poľnohospodárska univerzita a Technická univerzita Zvolen," dodal Fišera.

V porovnaní s predchádzajúcim komplexným hodnotením nastal výrazný posun v publikačnej, ale aj pedagogickej činnosti. Za najväčšie víťazstvo považuje predseda Akreditačnej komisie zníženie detašovaných pracovísk škôl, predtým ich bolo 110, teraz menej ako 20.

Slabinou je publikačná činnosť doktorandov

Na druhej strane je podľa Fišeru negatívom vysoký vekový priemer akademických zamestnancov či vysoký podiel externistov na niektorých pracoviskách. Problémom je i nedostatočná publikačná činnosť zamestnancov a doktorandov, ale aj práce v slovenskom jazyku. "Najväčšou slabinou všetkých vysokých škôl je však práve publikačná činnosť doktorandov," upozornil predseda komisie s tým, že toto treba napraviť.

Akreditačná komisia sa zamerala na hodnotenie šiestich rokov (od 2008 do 2013) v 22 vysokých školách, ktoré považuje za vynikajúce či dobré. Horšie školy prídu na rad neskôr. Komisia hodnotila 4891 študijných programov a 438 žiadostí o habilitačné a inauguračné konanie.

V prípade študijných programov je do najbližšej komplexnej akreditácie spôsobilých 1756, nespôsobilých 447. Ako na záver poznamenal minister školstva Juraj Draxler, vysokoškolské prostredie treba bez milosti čistiť.

Vysoká škola v Trenčíne nesplnila nárok na univerzitu

Minister školstva vo štvrtok v súvislosti s komplexnou akreditáciou vysokých škôl spomenul aj Vysokú školu manažmentu v Trenčíne. Škola v akreditácii nesplnila nárok na univerzitu, zároveň však ani nemala status univerzity. Hovorkyňa ministerstva školstva Beáta Dupaľová Ksenzsighová tvrdí, že to neznamená, že táto škola má nejaký problém.

"Len v komplexnom hodnotení vyšla tak, že by sa univerzitou nemohla stať – ak by chcela. Keďže titul univerzity nemala, ako už vyplýva z jej názvu, nemôže oň ani prísť. Vysoká škola manažmentu v Trenčíne potvrdila svoje postavenie medzi vysokými školami, ktoré nie sú univerzitnými, ani odbornými vysokými školami, čo znamená, že môže poskytovať prvý, druhý a aj tretí stupeň vysokoškolského vzdelávania, čo zodpovedá kvalite jej pedagogickej a vedeckej práce," dodala Dupaľová Ksenzsighová.