Balkánske krajiny dostanú milióny eur, peniaze im dá aj Únia

Účastníci konferencie schválili balík pomoci na projekty v oblasti infraštruktúry v objeme 600 miliónov eur pre Albánsko, Bosnu a Hercegovinu, Čiernu Horu, Kosovo, Macedónsko a Srbsko. Tretina zo spomínanej sumy bude zo zdrojov Európskej únie, ostávajúce dve tretiny poskytnú rôzne inštitúcie. Finančné prostriedky by mali pomôcť pri realizácii celkovo desiatky rôznych projektov, vrátane diaľnice spájajúcej srbský Niš, kosovskú Prištinu a albánsky prístav Drač či modernizácie železničnej trate Belehrad-Sarajevo.

VŠETKO O UTEČENCOCH

Prítomní sa zhodli aj na zriadení dvoch centier v Tirane a Belehrade, ktorých úlohou bude podpora výmeny mládeže v rámci regiónu a s krajinami EÚ. V rakúskej metropole zaznela aj kritika predstaviteľov krajín západného Balkánu. Tak napríklad albánsky premiér Edi Rama hovoril o tom, že ľudia v oblasti by konečne radi videli zlepšenie životných podmienok. O frustrácii z pretrvávajúceho zablokovania prístupových rokovaní Macedónska Gréckom hovoril v rozhovore pre tlačovú agentúru APA macedónsky vicepremiér Vladimir Peševski.

Vučič nevníma Úniu ako bankomat

Predseda srbskej vlády Aleksandar Vučič upozornil, že približovanie k EÚ sa nemôže redukovať iba na finančnú pomoc, a požadoval i politickú podporu. "Nevnímame EÚ ako bankomat," ale ako spoločenstvo predstavujúce hodnoty, ktoré tiež zastávame, podčiarkol. Bývalý srbský premiér a súčasný šéf tamojšej diplomacie Ivica Dačič nepriamo kritizoval susedov hovoriac o tom, že všetci síce hovoria o jednote, avšak tá vydrží iba do najbližšieho problému.

Pokrok, ktorý sa v uplynulých dňoch podarilo dosiahnuť i vďaka Bruselu v srbsko-kosovskom dialógu, ocenila aj na tomto fóre šéfka diplomacie EÚ Federica Mogheriniová a označila ho za príklad pre celý región. Ani ona, ani rakúsky eurokomisár pre susedskú politiku a rozširovanie únie Johannes Hahn však Srbsku neposkytli informácie o termíne začiatku prístupových rokovaní o prvej z kapitol.

Rakúsky spolkový kancelár Werner Faymann i nemecká spolková kancelárka Angela Merkelová mienia presadzovať spoločný postup členských štátov Európskej únie pri riešení utečeneckej krízy, a to za podpory Francúzska, Talianska a Grécka. Hostka z Berlína varovala partnerov z Únie, ktorí sa doteraz stavajú zdržanlivo alebo odmietavo k prijatiu migrantov, že nikto nesmie narušovať jednotu. "Svet nás sleduje. Rakúsko, Nemecko a iní sú na to pripravení a my budeme o tom dôrazne hovoriť," cituje vyjadrenia z konferencie agentúra APA.

Odporúčame:

Mŕtvi migranti pri Parndorfe šokovali okolie aj politikov

Laco Oravec: Vláda hrá s utečencami iba alibistické divadlo

NATO nebude riešiť utečencov, Babiš chce zavrieť Schengen

Mogheriniová vyzýva k skutočnej spolupráci

Merkelová sa vyjadrila pri tejto príležitosti za spravodlivé rozdelenie utečencov a pripomenula podľa jej názoru priamu spojitosť medzi registračnými centrami v Taliansku i Grécku a toľko diskutovanými kvótami. Podľa jej slov by sa rýchlo mali vybavovať predovšetkým žiadosti o azyl ľudí, ktorí majú veľké predpoklady na prijatie, ako napríklad občania Sýrie, a ľudí, ktorí majú tieto predpoklady minimálne, ako napríklad občania z krajín západného Balkánu.

V podobnom duchu sa vyslovil aj hostiteľ, šéf rakúskej spolkovej vlády Werner Faymann. Podľa jeho názoru treba presvedčiť o nutnosti prijatia utečencov aj tie krajiny, ktoré doteraz prejavili sotva vôľu niekoho akceptovať. Mogheriniová upozornila: "Musíme prejsť od súčasného vzájomného obviňovania k skutočnej spolupráci." Pripomenula, že Európska komisia už v máji predložila návrh záväzných kvót pre jednotlivé členské štáty, avšak rozhodnutie leží, prirodzene, na nich.

Netajila, že dublinský systém v súčasnosti nie je funkčný, a avizovala, že v krátkom čase predloží i zoznam krajín pôvodu považovaných za bezpečné, ktorý by mal byť platný pre všetky členské štáty únie. Krajiny západného Balkánu, cez ktorých územie vedie v súčasnosti tranzitná trasa väčšiny utečencov z Blízkeho východu na starý kontinent, potvrdili v súvislosti s úsilím svojich vlastných občanov, napríklad Srbov alebo Kosovčanov, o azyl, že sú bezpečnými štátmi.