Učitelia budú opäť štrajkovať pred parlamentom

V utorok 7. mája sa o 13. hodine zhromaždia pred parlamentom, kde chcú zabojovať za zlepšenie financovania školstva. Práve v tom čase bude v Národnej rade SR rokovať školský výbor o správe ministra Dušana Čaploviča o stave školstva.

Odborári zo štrajkového fondu zaplatia autobusy, ktoré majú do Bratislavy doviezť asi 3 000 ľudí z celého Slovenska.

Mnohí prídu v žltých tričkách či šiltovkách, niektorí sa možno objavia aj s banánmi v rukách na znak toho, že sa tu cítia ako v "banánovej republike".

Píšťalkami, transparentmi a mávadlami budú žiadať, aby sa ich požiadavka na každoročné zvýšenie financií do školstva dostala do správy o stave školstva. Učitelia, ktorí zostanú v školách, ich majú podporiť pripnutím si žltej stužky. Niektorí pripúšťajú, že učitelia sú už apatickejší a nepanuje ani také nadšenie pre podobné akcie.

Náklady na autobusy bude hradiť odborový zväz zo štrajkového fondu. Počas najväčšieho štrajku 13. septembra 2011, keď sa v Bratislave zišlo do 10-tisíc protestujúcich, približne stovka autobusov stála odborárov asi 200-tisíc eur. Učitelia, ktorí sa v utorok vyberú do Bratislavy, si na tento deň vypíšu dovolenku alebo zoberú náhradné voľno, povedal odborový šéf Pavel Ondek. Odborári pred parlamentom prečítajú spoločnú výzvu, ktorú potom odovzdajú šéfovi parlamentného školského výboru Mojmírovi Mamojkovi a pošlú ju aj vláde.

Skupina učiteľov nespokojných so stavom školstva zase vyzvala svojich kolegov, aby v utorok 7. mája o 11:55 prerušili na päť minút výklad na vyučovacích hodinách a diskutovali so žiakmi o stave slovenského školstva. Prichádzajú s apelom na vládu a poslancov pod názvom O 5 minút 12, kde žiadajú zlepšenie financovania školstva.

"Takýmto spôsobom chceme zdola podporiť požiadavky na zlepšenie financovania školstva," povedal učiteľ bratislavského Gymnázia na Ulici Ladislava Sáru Branislav Kočan, jeden z iniciátorov akcie. Chcú, aby učitelia práve o 5 minút 12 v tento deň na päť minút robili niečo iné ako obvykle. Okrem diskusie o školstve sa môžu napríklad aj vykloniť z okna a zakričať: "O 5 minút 12!" Zdôraznil, že ide o ich spontánnu akciu, pretože majú pocit, že pred budúcotýždňovým zhromaždením pred parlamentom panuje stále ticho.

Vedenie školských odborov zvolalo zhromaždenie, aby sa do Čaplovičovej správy dostala ich požiadavka na každoročné zvyšovanie finančných prostriedkov do školstva o 0,3 percenta HDP. Znamenalo by to každoročné zvýšenie prostriedkov do školstva o 200 miliónov eur, čo bolo v pracovnej verzii správy, ale napokon z nej vypadlo. Správa ministra Dušana Čaploviča obsahuje len návrh, aby Slovensko do roku 2020 dávalo na školstvo šesť percent.

Najväčšie protesty učiteľov na Slovensku

17. novembra 1999
Do výstražného štrajku proti úpadku školstva sa zapojilo viac ako 80 percent pracovníkov školstva. Chceli ním poukázať na úpadok v školstve a zareagovať na niektoré nekompetentné rozhodnutia vlády, medzi ktoré patrí i 10-percentné prepúšťanie pracovníkov školstva.

16. novembra 2000
V krajským mestách sa uskutočnili protestné zhromaždenia učiteľov základných, stredných a vysokých škôl. Kritizovali vládu, že neplní svoje záväzky z Generálnej dohody na rok 2000. Pohrozili, že ak nebude ochotná zabezpečiť rast reálnych miezd a nevyčlení dostatočné prostriedky na zabezpečenie chodu škôl a školských zariadení, učitelia sú odhodlaní vstúpiť do ostrého štrajku.

28. mája 2003
Učitelia po celom Slovensku protestovali proti politike vlády v školstve. Prijali memorandum a žiadali zachovanie zákona o verejnej službe a tarifného odmeňovania, financovanie školstva v rozsahu, ktorý umožní riadny chod škôl a rast reálnych platov.

20. júna 2003
Väčšina slovenských škôl zostala zatvorená od 6:00 do 18:00. Jednou z hlavných požiadaviek štrajku učiteľov a nepedagogických zamestnancov, do ktorého sa zapojilo viac ako 90 percent slovenských škôl, bolo riadne zabezpečenie financovania regionálneho školstva. Podľa predsedu Odborového zväzu pracovníkov školstva a vedy (OZPŠaV) Jána Gašperana sa do štrajku zapojilo aj viacero cirkevných škôl i školy, kde nepôsobia odbory. Štrajk mal podľa Gašperana aj morálny význam, pedagogickí a nepedagogickí zamestnanci sa dokázali zjednotiť a spoločne sa postaviť za lepšie platy a podmienky školstva.

26. septembra 2003
Do ďalšieho výstražného štrajku sa zapojilo asi 60 percent učiteľov hlavne v Košickom a Prešovskom kraji. Vybrali si rôznu formu, buď sa vyučovanie začalo až o 9:00 alebo na hodinu riaditelia prerušili vyučovanie, prípadne odborári diskutovali so zamestnancami a žiakmi o svojich požiadavkách.

16. júna 2004
Pred úradom vlády protestovalo asi 2 000 učiteľov proti vládnej politike voči základným umeleckým školám. Ich protestnú akciu podporil aj šéf školských odborov Ján Gašperan, ktorý kritizoval najmä presun ZUŠ pod obecné samosprávy.

13. septembra 2011
V Bratislave sa na štrajku zišlo asi 10-tisíc zamestnancov školstva, ktorí zaplnili Námestie slobody pred Úradom vlády SR. Chceli hovoriť so zástupcami vlády o nedostatku peňazí v školstve a nízkych platoch pracovníkov školstva.

13. septembra 2012
Konal sa jednodňový výstražný štrajk zamestnancov v školstve, zatvorených zostalo približne 86 percent základných a takmer 70 percent stredných škôl. Jedným z dôvodov na štrajk bol predložený návrh rozpočtu SR na roky 2013 až 2015 v rezorte školstva. Odbory žiadali upraviť rozpočet tak, aby reálne platy zamestnancov v školstve vzrástli budúci rok minimálne o 10 percent. Taktiež volali po úprave systému odmeňovania, ktorý by zabezpečil pedagogickým a odborným zamestnancom platy na úrovni 1,2- až dvojnásobku priemerného platu v národnom hospodárstve. Pre odborárov je prioritou celkové systémové zvýšenie financií do školstva tak, aby bol podiel z HDP do konca tohto volebného obdobia porovnateľný so štátmi EÚ.

26. novembra 2012
Školskí odborári odštartovali časovo neobmedzený štrajk za desaťpercentné zvýšenie tarifných platov pedagogických a nepedagogických zamestnancov v školstve. Minister financií Peter Kažimír ponúkol školským odborárom 9. októbra zvýšenie základných platov učiteľov o päť percent, čo však je pre školských odborárov neakceptovateľné, požadovali minimálne 10 percent. V prvý deň zostalo zatvorených 80 percent základných a 70 percent stredných škôl. Štrajk trval tri dni, počet škôl, ktoré boli zatvorené, postupne klesal a vedenie odborov ho po troch dňoch prerušilo, pretože sa začali rokovania s vládou. Tá im napokon aj napriek ich nesúhlasu zvýšila platy o 5 percent.